Naše kluby sú približne v polovici zimnej prípravy, ale tá ukazuje, že vôbec nie sú pripravené na to najdôležitejšie – medzinárodnú konfrontáciu. Facky v príprave sú dobré, no len vtedy, keď sa z nich dokážete poučiť, majú vôbec takúto príležitosť naše kluby?

Komentár Filipa Chudého

Spomínate si na ostatné dve futbalové letá? Ak nie, nečudujem sa, lebo naše kluby v ich vypadli z pohárovej Európy takým rýchlym spôsobom, že po nich nezostal ani smrad. Pritom všetky naše kluby, ktoré nás reprezentovali (Slovan, Žilina, Senica, Trenčín a Trnava) mali ambície sa presadiť, lenže poriadne narazili. Keby sa to stalo raz, proste stane sa – jeden zlý rok, lenže našim klubom sa to stalo opakovane a keby sme išli ešte ďalej do minulosti, tak okrem pár pozitív, by sme sa tých tvrdých nárazov ani nedopočítali.

Po rýchlych koncoch sa u nás vždy spustí vlna analýz, no tá ešte, teda asi iba u nás, nikdy nič nevyriešila. My vieme pomenovať naše problémy, no nevieme ich riešiť, čo je náš dlhoročný problém.

Naši hráči nie sú horší ako tí zahraniční, za to dám ruku do ohňa. Ale tiež vidím, že v európskych zápasoch to najlepšie nedokážu zo seba dostať. Prečo? Pretože nie sú zvyknutí hrať ťažké zápasy! Za celý rok odohrajú maximálne desať skutočne ťažkých zápasov, ktoré ich dokážu preveriť, ba až vyzliecť donaha. Vo zvyšku, ergo veľkej väčšine, nadobúdajú pocit, že to čo v nich ukazujú musí stačiť, lenže nestačí!

Preto som veľmi rád, keď vidím, že hocktoré naše mužstvo hrá proti poprednému zahraničnému mužstvu. No táto zimná príprava takých zápasov veľa neponúka. Na pozore by sa mali mať hlavne tie naše mužstvá, ktorým „hrozí“ účasť v letných pohárových zápasoch. Iba zázrak by v tom zabránil Slovanu, lenže belasí sú asi nepoučiteľní a opäť hrajú hlavne iba s druholigistami. Trenčín sa aspoň dal prefackať (proti Sparte 6:3 a 5:1) a Ružomberok tiež (3:0).

Ale ako som už spomenul, tých ťažkých zápasov je stále veľmi málo. Naše kluby ich počet síce zvýšia v Turecku na sústredení, lenže približne 10 dní ideálnej prípravy ich z biedy nevytrhne. Beriem argument, že je ťažké hrať prípravné zápasy s klubmi zo západu, veď majú úplne iný program a už teraz sa u nich začína jarná časť. No prečo sa nepozrieme na to, ako tento problém vyriešili kluby z východu? Tie absolvujú až dve podobné sústredenia v teplých krajinách. Prvé vtedy, keď naše kluby dvíhajú činky v Tatrách, vďaka tomu majú možnosť hrať aj „so západom,“ druhé súbežne s našimi klubmi, hoci v ešte väčšom objeme.

Aj keď je tento variant drahší, tak naše kluby, ktoré budú mať reálny záujem sa presadiť v pohárovej Európe, sa budú musieť takémuto trendu prispôsobiť. Medzinárodný vlak nám už ušiel, ak ho chce dohnať, budeme musieť zmeniť naše zlé návyky. Preto keď dobrí súperi neprídu za nami, musíme ísť my za nimi! Takéto zápasy odhalia slabiny našich hráčov, potom sa im otvoria oči a môžu pracovať na ich odstránení. Je lepšie dostávať debakle v príprave, ako v európskych pohároch. Lenže debakel už nastal len v tom, že naše kluby majú opäť nedostatočnú prípravu.

V diskusii sa vyjadrite, aký máte názor na prípravu našich klubov?