Main Content

Sezóna potvrdením kvality anglickej a španielskej ligy. Majú vôbec favorita?

nedeľa, 26. január 2014 13:05 | Autor: Jakub Mihálik

Sezóna potvrdením kvality anglickej a španielskej ligy. Majú vôbec favorita?
Sezóna potvrdením kvality anglickej a španielskej ligy. Majú vôbec favorita? | zdroj: © TASR

Pomaly, ale isto vstupujeme do záverečnej fázy sezóny v najprestížnejších ligách na svete. Je Top päť súťaží rovnako dramatických?

Do sezóny sme pred piatimi mesiacmi vstupovali s nádejou, že tento rok ligové ročníky nebudú len o španielskej a anglickej najvyššej súťaži. Talianska liga vstala z popola, keď Neapol priviedol do klubu viacero hviezd zvučného mena a mal vyzvať už aj tak silný Juventus, ktorý takisto s prestupmi nezaháľal. Navyše sa dobre javili Rimania s novým koučom, AC Miláno v druhej polovici minulej sezóny takisto predviedlo fantastickú bodovú šnúru, ktorá naznačovala, že by predsa len mohli súperiť o titul. Sme v mesiaci január a hoci Juventus v poslednom vystúpení prehral, stále má komfortný náskok, ktorý už len ťažko prešustrujú. Zdá sa byť rozhodnuté.

Podobne tomu bolo vo Francúzsku. Po dlhých rokoch nadvlády Lyonu, či minulej sezóne, ktorá naznačila, že podobne dlhú nadvládu začne PSG, sa vstupom Monaka na scénu zvýšila konkurencia aj v Ligue 1. Päť mesiacov neskôr je PSG ďaleko pred bohatým Monakom a defenzívne nepriestupným Lille a stačilo zranenie jedného hráča, Radamela Falcaa, na to, že môžeme vyhlásiť, že PSG takisto titul pustí len, ak šéf Monaka Rybolovlev uloví v prestupovom mori minimálne veľrybu.

Bundesliga nie je výnimkou vo výpočte líg, ktoré sklamali. Borussia, Schalke, či Bayer mali trápiť Guardiolov Bayern, no zatiaľ sú len ďalšou bavorskou klobásou, ktorú si dajú Die Roten na večeru k litrovému pivu. V Mníchove jódlujú súperom známy hit od Modern Talking – You can win if you want. No nemyslia to vážne. Víťaz je jasný.

Takže tu máme obohranú pesničku. Bavia len anglická a španielska liga. A tentokrát si pre nás pripravili ešte bonusovú nadstavbu. O titul v minulých rokoch v oboch prípadoch bojovali zväčša len dva tímy. Za čias Mourinhovej Chelsea to bol Manchester United na lavičke s Ferom Gusonom a práve Chelski, neskôr to bol Manchester Arab Emirates s ich mestským rivalom. Tento rok o titul bojujú až tri tímy. A to vlastnou neschopnosťou cestu uvoľnili ďalší giganti, Tottenham, Liverpool a Manchester United. 

Zatiaľ sú na tom najlepšie dva londýnske kluby, Arsenal a Chelsea, ale kde sa dvaja bijú, Pelé(grini) víťazí, preto je najväčším favoritom pravdepodobne Manchester City, ktorý v šírke kádra a forme hráčov nemá konkurenciu. Aj pred sezónou som tipoval na druhé miesto Chelsea a vďaka výhodnému žrebu a väčšej šírke herných možností, si stojím za tým, že tím Mourinha umorí Arsenal.

Aj španielska liga bola na tom ostatných 10 rokov podobne, asi ešte výraznejšie ako anglická. O titul si to rozdávali tiež dva tímy, no na rozdiel od Anglicka, stále tie isté. Každý chvíľku ťahal majstrovskú pílku, no zvyšok ich chrbáty sledoval tak zďaleka a s obdivom, ako mužskí diváci ženský beach volejbal. Tento rok je ale iný. Real Madrid, ktorý vedie odvážny rytier (L)Ancelot-ti a barcelonskí TATAbojs sa právom boja konkurencie, ktorú im vytvára madridské Atlético. Už aj ostatné tímy La Ligy si všimli, že musia dvihnúť plat svojim šoférom autobusu, keďže tí musia parkovať pred šestnástkou už proti tretiemu tímu v súťaži, a všímajú si to aj na Camp Nou a Bernabeu. Rozdiel jedného bodu a 16 kôl do konca naznačuje, že sa možno dočkáme rekordnej sezóny, v ktorej 100-bodovú hranicu ohrozí až trojica tímov. 

Kto z koho v Španielsku? Hoci by som doprial boj o titul až do posledného kola aj Atléticu, v záverečnej tretine sezóny im už asi nebude stačiť snaha o prelet nízko nad zemou, ktorý by radar súperov nezachytil. Atlético je plnohodnotným favoritom a tomu prispôsobia hru aj ich súperi, ktorí proti gigantom chcú hrať na 0:0. Atlético navyše nedisponuje takou šírkou kádru, aby mohli súperiť v Lige majstrov, španielskom pohári a v boji o titul. Nečakám, že odpadnú úplne, ale pár bodíkov na vedúce duo stratia. 

FC Barcelona bola ešte pred pár týždňami na tom úplne najlepšie. Bez ujmy prestáli absenciu Lionela Messiho, viedli o päť bodov pred Realom. Navyše sa Leo vrátil a gólovo vyvádzal ako vždy. Potom však prišli straty proti Atléticu a Levante, ktoré spravili nádeje Madridčanov na titul Realistickejšie. Zranil sa Neymar, a tak je to opäť všetko na Messim, ktorý má okolo seba opäť o rok starší tím a opäť rovnako slabú obranu, ktorá svoje diery nezapláta už ani hustou hrivou Carlesa Puyola. Prirátajme megakauzu, po ktorej Rosell prišiel o teplé miesto a Barcelona miesto toho, ako má uspieť Tata, riešila koľko dostal Neymarov tata.

Psychicky najlepšie je na tom teda Real. Po slabom štarte sa rozbehol gólostroj Ronalda, ale čo je dôležité, pridal sa k nemu Bale i Benzema, o štart sa hlási Jesé, Modriča je na ihrisku toľko, že by ste mu netipovali len 174 cm a odkedy sa do hry vrátil Xabi Alonso, Real neprehral, a v lige nedostal gól už snáď odvtedy, čo boli zdraví všetci slovenskí hokejisti.

Nech je už favoritom ktokoľvek, Španielsku a Anglicku musíme opäť aj tento rok poslať ďakovný telegram. Bez ich atraktivity by sme už v januári nemali čo pozerať. Napínavosťou a ešte zväčšeným počtom favoritov na titul oproti minulým rokom, odrazili La Liga a Premier League útoky svojich súperov v boji o pozíciu najatraktívnejších líg sveta.