Futbalisti FC Barcelona vo včerajšom zápase Primery División prehrali na domácom ihrisku s Valenciou v pomere 2:3. Stratili tak už 7 bodov z posledných 4 zápasov. Dôvod na poplach v metropole Katalánska?

Komentár Jakuba Mihálika

Rok a pol nepretržite vládol tabuľke španielskej najvyššej súťaže jeden klub. FC Barcelona však v sobotu v rámci 22. kola sezóny 2013-2014 podľahla na vlastnej pôde Valencii, čiže klubu, ktorý má viac problémov so sebou ako so súpermi. Ak v nedeľnej porcii zápasov uspeje aspoň jeden z dvojice madridských klubov – Atlético – Real, Barcelona o svoju poldruharočnú nadvládu príde. Symbolicky, v deň, keď zomrel tréner, ktorý vtlačil španielskej reprezentácii tiki-taka pečať, sa prejavilo, že zomiera aj barcelonská tiki-taka a treba niečo zmeniť.

Ak chceme nájsť dôvody krízy, nemusíme rozmýšľať pridlho. Barcelona v podstate od odchodu trénerského mága Pepa Guardiolu nemá hernú tvár a to, čo sledujeme uplynulý rok a pol je len doznievajúci herný štýl, ktorý naštartoval tvorca možno najlepšieho tímu vo futbalovej histórii. 
Barcelona prakticky od odchodu Pepa Guardiolu nezmenila nič. Minimálne dve sezóny do klubu hudú všetci novinári a fanúšikovia, aby posilnili defenzívne rady. Gerard Pique je v tejto sezóne až neobyčajne obyčajný, asi musí vstávať po nociach k Milanovi, Carles Puyol už ani nevedno, či sa náhodou neodhodlal k ukončeniu kariéry, len nám o tom zabudol povedať, Dani Alves je najlepším pravým obrancom iba pre prisluhovačov Seppa Blattera, ktorí uplynulých 5 rokov strávili v zurišskej jaskyni, Mascheranovi nikdy na ihrisku nechýbala výšeň, no pozičná hra áno, Jordimu Albovi som nikdy neprišiel na chuť. Napriek tomu barcelonské vedenie tvrdohlavo tvrdilo a tvrdí, že defenzívnych hráčov nepotrebujú, veď majú Marca Bartru. To by však musel chlapec dostať príležitosť vo viac ako 8 vystúpeniach.

Ani stred poľa už nie je to, čo býval. Preč sú časy Xaviho, pri ktorého obdotyku s loptou som slasťou mlaskal a tak nejak záhadne sa vytratili aj časy pupočnou šnúrou k Xavimu prepojeného Iniestu, hoci má Andres stále len 29 rokov. Ale Thiaga s pokojom veľkoklubu nechali Katalánčania odísť. 

Barcelončania za ostatné roky nepotrebovali desať prestupov za rok, ich mládežnícka akadémia vedela vykryť to, čo prestupové pole neponúkalo. Do klubu prišla jedna-dve vhodné posily a Barcelona aj tak dominovala. Dnes je situácia v Barcelone v bode, v ktorom noví absolventi La Masie priestor nedostávajú tak, ako v minulosti a volia prestup, či hosťovanie. Navyše, už ani oné dve posily neprichádzajú, za zmienku stojí za dve sezóny akurát Neymar. A tak treba povedať, že moment prekvapenia nechýba len hre Barcelony, ale chýba aj jej prestupovej politike.

Je jasné, že jeden zbabraný mesiac, počas ktorého Barcelona stratila päťbodový náskok v lige a môže sa prepadnúť až na tretie miesto, megakauza, ktorá spôsobila rezignáciu prezidenta a odignorované prestupové obdobie, nie sú dôvodom až na takú kritiku, akej Barcelonu teraz podrobujem, no Barcelona si ma už pred rokmi zhýčkala, a tak od nej očakávam maximum. To sa bohužiaľ momentálne fanúšikom nedostáva. Barcelona stráca dominantné postavenie v lige a to sa v meste Gaudího chystajú na najlepšiu európsku ofenzívu v podobe Manchestru City. Byť Barcelonou, začínam si robiť vrásky.