„V mene všetkých športovcov slovenskej výpravy sľubujeme, že na XXII. Zimných olympijských hrách v Soči budeme rešpektovať a dodržiavať Olympijskú chartu, etické princípy a pravidlá, ktorými sa tieto Zimné olympijské hry riadia a budeme súťažiť bez dopingu a drog v ozajstnom športovom duchu, pre slávu a česť športu a vzornú reprezentáciu Slovenskej republiky. Tak sľubujeme!“, takto znel text sľubu, ktorý vo štvrtok do obedu v mene celej slovenskej olympijskej výpravy predniesli biatlonistka Anastasia Kuzminová a bežec na lyžiach Martin Bajčičák.

Tieto slová sa stali písaným pravidlom pre všetkých olympionikov, tak letnej ako aj zimnej olympiády. Autorom tohto sľubu bol barón Pierre de Cubertin a po prvýkrát zaznel na slávnostnom otvorení Letných olympijských hier v Antverpách ešte v roku 1920. Hrať s rešpektom, dodržiavať chartu, etické princípy a vyhýbať sa prísunu podporných látok do tela, však neplatí pre každého. Slová spomínaného sľubu, sú pre niekoho skutočne len povinnou básničkou pred samotnou olympijskou slávnosťou. Svoje by o tom vedela hovoriť aj jedna z najväčších tohtoročných ruských olympijských nádeji biatlonistka Irina Starychová. Tá kôli pozitívnemu nálezu na svojej B-vzorke môže vo svojej olympijskej disciplíne súťažiť akurát tak z pohodlia vlastnej obývačky. Ruska sa samozrejme kôli tomuto priestupku odvolala, no nič jej to nebolo platné.

Irina však nebola jediná, ktorá sa rada hrala s chemickými vylepšovákmi športovej výkonnosti. Inšpirovala totiž aj svojich ďalších kolegov z ruskej biatlonovej stajne a na miestnu biatlonovú federáciu sa tak razom zniesla vlna obrovského škandálu. Vedenie medzinárodnej biatlonovej únie oznámilo, že dopingovými testami neprešli ďalší dvaja biatlonisti. Rusi sa však aj proti tomuto obvineniu razom ohrnuli a tieto očierňujúce tvrdenia kategoricky odmietli. Pokaziť si dobrý image pred vrcholom športového sviatku roka by predsa nechcel žiaden z organizátorov.

Medzinárodný olympijsky výbor v spolupráci so Svetovou antidopingovou agentúrou vydal už proti tejto čiernej škvrne olympionizmu potrebné opatrenia. Tí pripravili oproti posledným ZOH vo Vancouveri rozsiahly systém testovania, ku ktorému pribudnú najmä mimosúťažné kontroly. „Dopovať sa neoplatí, chytíme vás!“, vyhlásil šéflekár olympijských hier Richard Budgett.

Túžba po zlatej olympijskej medaile však niekedy prekračuje rámec športovej, ba aj ľudskej morálky. A keď sa k tomu všetkému pridá snaha o úspech, celonárodnú slávu, obdiv, bohatstvo, či tlak zo strany trénerov, verejnosti a dokonca vlády, začne byť tento zvrátený a nešportový systém súťaženia, značne akceptovateľný.

No nemal by! Antidopingový systém „chytil“ do svojich sietí už niekoľko dopingových hriešnikov, no najsmutnejší je na tom fakt, že sa jeho zoznam žiaľ aj naďalej zväčšuje. Najprv to boli len súťažné dostihové kone, ktoré ako prvé okúsili zakázanú dopingovú látku vo svojom tele. Dnes sú to športovci, no v prvom rade ľudia, ktorí dopovaním za cenu športovej slávy riskujú nielen svoju dobrú povesť, ale aj vlastné zdravie s ktorým balansujú na hrane zákona.