Máme za sebou ďalšiu porciu dôležitých zápasov, ktoré mnohé napovedia do bojov o titul v anglickej Premier League. Dozvedeli sme sa niečo?

Komentár Jakuba Mihálika

Úprimne povedané, čakal som konečne nejaký zlomový bod v anglickej futbalovej súťaži po tom, čo v Španielsku behom štyroch zápasov Barcelona stratila nádejný náskok a na čelo sa prepracovalo Atlético Madrid. Nádejal som sa, že Manchester City by predviedol onen zlom a v dôležitom zápase proti Chelsea potvrdí  svoju neuveriteľnú formu, v ktorej vyhrali 11 zápasov za sebou a nastrieľali 42 gólov, čo ich katapultovalo na prvé miesto. Potom by bol favorit na titul jednoznačný. Čakali to pravdepodobne všetci, okrem fanúšikov Chelsea, keďže aj predzápasové kurzy na víťazstvo domácej útočnej légie nasvedčovali tomu, že favorit je jednoznačný.

Musím priznať, že sme naleteli. Naleteli sme Josému Mourinhovi, ktorý asi tak pred mesiacom odpozoroval taktiku Diega Simeoneho a začal vyhlasovať, že Chelsea je tím „malých koníkov“ oproti dostihovému tátošovi z Etihad Stadium. Uverili sme tomu a očakávali sme, že Chelsea v pondelkovom zápase proti favoritovi zaparkuje pred svojou šestnástkou povestný autobus, ktorý im tento rok vyhral domáci zápas proti Citizens a ktorý napríklad uhral remízu s Manchestrom United. Nestalo sa. Žiaden autobus sa nekonal, možno len ten zbesilý, ktorý v známom filme Speed šoférovala Sandra Bullock. Chelsea dokonale zaskočila v šlágri kola domácich Citizens a okrem víťazného gólu opečiatkovala snáď každú tyčku na manchesterskom štadióne.

Mourinho však pokračuje vo svojej hre, keď okamžite po zápase povedal, že síce porazili City dvakrát, no aj tak sú Pellegriniho zverenci lepším mužstvom. José, túto zahmlievaciu taktiku ti neveríme, Chelsea sa v boji o titul Citizens pokojne vyrovná. Aj napriek tomu, že Mourinho vyhráva tituly až v druhej sezóne vo svojom pôsobisku.

Tak nejak v úzadí je pri rozhovoroch o titule Arsenal. Pre klub dobré, veď asi len vďaka tejto nenápadnosti  a silou vôle sú Gunners opäť na čele. Veď zranenia Ramseyho, či Walcotta, januárové neposilnenie slabšieho útoku, či mnohé ďalšie rany, už dávno mali Wengerovcov odpísať z bojov o titul. Nestalo sa a Arsenal je anglickou verziou Atlética Madrid, ktorý vyhráva tam, kde sa dvaja bijú.

A tak opäť nie sme múdrejší. Cez víkend sa láme program Premier League do tretej tretiny a neviem ako vy, ale stále som zmätený pri hodnotení šancí jednotlivých tímov na titul. Citizens sú najlepšou ofenzívou v Európe a stále ich na titul favorizujem, no stačí, že Aguero bude pokračovať na péenke a stačí, že ich v Lige majstrov vyradí Barcelona, a celá sezóna sa Modrým zosype ako domček z kariet. Chelsea je tím, ktorý nemá poriadneho útočníka, v zápasoch proti silným tímom nemajú viac z hry, ani viac striel na bránu, a predsa neustále vyhráva. Arsenal sa vezie na akejsi vlne, po ktorej surfuje najmä jej útok a je otázkou, či narazí na prvú skalu, alebo sa povezie ako tsunami až do majstrovského stredozemia. Boj o anglický titul je absolútne neprehľadný. Som rád. Bavte nás ďalej.