Miroslav Stoch sa najnovšie dostal do ďalších problémov, ktoré súvisia s jeho správaním. Podobné výstrelky vedel v minulosti predvádzať aj Weiss mladší, v ich štýle „zaujal“ už aj Róbert Mak. Ako je to možné?

Komentár Filipa Chudého

Emócie do futbalu patria, dokonca aj vulgarizmy, no oboje treba vedieť používať, inak sa dostanete vďaka nim do problémov. V nich doslova často plávajú aj naši futbalisti. Najnovšie, opätovne, Miroslav Stoch, ktorý sa vulgárne vyjadril smerom na lavičku PAOK Solún, a teraz je úplne jedno, či jeho slová boli adresované trénerovi, niekomu inému, alebo len tak vo vetra. Proste čarovné anglické slovné spojenie vyslovil, zachytili ho kamery, a má problém. Keby použil slovenčinu, ktorá je oveľa bohatšia na slovnú zásobu aj nevyberaných slov, tak by takéto problémy dnes nemal. Lenže chlapec má anglickú výchovu.

A tým to myslím doslova. Za Nitru síce odohral nejaké zápasy v Corgoň lige, ale ešte ako dorastenec odišiel do Anglicka. Tam sa zdokonaľoval v kvalitnejšej konkurencii, ktorá ho posunula až do prvého mužstva Chelsea. Stoch rozvíjal svoj talent na ihrisku, lenže problém nastal mimo neho. Koľký že už to bol jeho výstrelok? Tých verejne známych už bolo požehnane, tak potom koľko muselo byť tých neoficiálych? A koľko z nich sa ututlávalo?

A aj tieto „ututlávačky“ mu viac uškodili ako pomohli. Nenaučil sa byť totiž dospelým človekom, ktorý znáša dôsledky za svoje činy. Teraz, keď už niečomu musí čeliť, tak sa správa nevhodne. Postaviť sa pred kameru a verejne hovoriť? Nie, radšej utiecť, tváriť sa že nepočujem, a myslieť si pritom, že všetko je v poriadku, to je štýl akým sa prezentuje.

Stoch ešte nedospel mentálne. Ale niet sa čo diviť. Ako šestnásťročný odišiel do iného sveta, futbalovo mu to síce pomohlo, ale ako človeku nie. Do Londýna prišiel ako pubertiak. V kritickom veku ho nemal kto usmerniť, bol odrezaný od rodičov. Tu niekde vznikli jeho problémy, ktoré trvajú dodnes. Začal zarábať slušné peniaze, kariéra sa rozvíjala, až si začal myslieť, že je kráľ, no neuvedomoval si, že je stále iba talentovaným futbalovým mladíkom, ktorých je po svete kopa.

Ale v tomto nie je sám. Veď aj Weiss, či Mak majú takmer totožný príbeh. Odišli do Anglicka ako veľké talenty a pri každom z nich by sa už dala napísať aj kniha, ktorá by nebola iba o futbale. Ukázalo sa, že presun do iného prostredia im nepomohol po všetkých stránkach.

Pre náš futbal sú dôležití. Ak budeme chcieť byť úspešní, tak ich potrebujeme. No iba vtedy, ak budú vo forme,a to nielen hernej, čo aktuálne sú, ale aj mentálnej. Weiss minulý rok ukázal progres v tomto smere, čo sa hneď prejavilo na jeho výkonnosti, a patril medzi najlepších hráčov reprezentácie. Teraz je už iba v hypotetickej rovine, kde by boli naši hráči, keby bolo v Anglicku o nich postarané aj mimo trávnika? Na tomto by sa mali poučiť hlavne tí, ktorí sa vyberú rovnakým smerom v budúcnosti.

V diskusii sa vyjadrite, čo si myslíte o vplyve Anglicka na naše talenty vy?