Slovenský reprezentačný gólman Jaroslav Halák patrí medzi najlepších brankárov súčasnosti. Nenápadný, tichý človek toho veľa nenahovorí, necháva však za seba hovoriť výkony.

Nevedno, či je to tým, že štadión bratislavskej mestskej časti Ružinov nesie meno pravdepodobne najlepšieho slovenského brankára histórie, Vladimíra Dzurillu, no ružinovský hokejový klub dal priestor pre zažiarenie viacerým ďalším brankárom, z ktorých najviac vyniká Jaroslav Halák.

Bratislavský rodák začínal práve v HK Ružinov 99 Bratislava, z ktorého už cesta viedla do Slovana Bratislava, kde sa dostal do silnej bratislavskej brankárskej školy, ktorá nadväzovala na prácu Jána Filca. Až tri sezóny strávil Jaro Halák v juniorke Slovana v sezóne 2003-2004 si zachytal aj v slovenskej najvyššej súťaži. V 12 zápasoch zaujal priemerom 1,66 inkasovaného gólu na zápas. Už vtedy bol 18-ročný brankár, merajúci 179 centimetrov, draftovým výberom Montrealu Canadiens, ktorý po ňom siahol vo vstupnom drafte 2003 z 271. miesta v 9. kole. V roku 2004 a 2005 reprezentoval Slovensko na majstrovstvách sveta do 20 rokov a slovenský výbyer výbornými výkonmi priviedol k 6., respektíve 7. miestu.

Klubovú sezónu 2004-2005 začal Jaro Halák už za morom. V súťaži QMJHL obliekol dres Lewistonu MAINEiacs a hneď po prvej úspešnej sezóne si ho vo veku 20 rokov vytiahlo vedenie Hamiltonu Bulldogs do farmárskej súťaže AHL. Prvú sezónu medzi zámorskými seniormi síce nestrávil celú práve v AHL a na 20 zápasov si odskočil do juniorskej ECJHL, no svojimi výkonmi pútal pozornosť manažmentu Habs.

Pri zranení veterána Cristobala Hueta v roku 2007 povolal Montreal do brány práve Haláka, ktorý v tom čase držal v AHL priemer 2.00 gólu na zápas, čo bolo ligové minimum. Vo svojom prvom zápase v NHL Halák vychytal víťazstvo a mesiac po vstupe do profiligy zaznamenal aj svoj prvý shutout. Výborný záver sezóny 2006-2007, v ktorej Halák odchytal 16 duelov za prvý tím Canadiens, spôsobil, že sa dovtedy nenápadný brankár sa dostal MS seniorov. Odchytal síce len 2 šampionátové zápasy, no práve táto nominácia otvorila Bratislavčanovi dvere do reprezentácie, ktorej sa stal v ďalších rokoch jednoznačnou oporou.

Napriek výborným výkonom strávil Halák prakticky celú ďalšiu sezónu na farme v Hamiltone. Situácia sa zmenila, keď sa Montrealu podarilo vytrejdovať brankára Cristobala Hueta. Habs za jednotku vymenovali Careyho Pricea, miláčika domáceho publika a v pozícii dvojky dostal šancu práve Slovák. V šiestich stretnutiach, na ktoré nastúpil, udržal priemer 2.11 gólu na zápas a v ďalšej sezóne dostal už oveľa väčší priestor. Až 34 odchytaných stretnutí v ročníku 2008-2009 vypýtalo Halákovi miestenku pre MS 2009. Slovensko na šampionáte vyhorelo, no brankár Halák patril medzi svetlejšie zjavy tímu s dvojkrížom na hrudi.

Halákové stabilné výkony a rozpačitosť v bráne podaní Careyho Pricea spôsobili, že v sezóne 2009-2010 sa slovenský brankár dostal v istej fáze sezóny do pozície jednotky.

Jeho výkony nemohli ostať nepovšimnuté v slovenskom olympijskom mužstve, v ktorom dostal prednosť pred duom Budaj – Staňa. Na turnaji predvádzal fenomenálne výkony, ktoré zabezpečili Slovensku postup medzi štyroch najlepších. Najužitočnejší hráč Slovenska, Pavol Demitra, nešetril chválou na adresu Bratislavčana a vyhlásil: „Konečne máme brankársku hviezdu.“ V druhom zápase skupiny proti hviezdnemu Rusku vychytal 36 z 37 striel súpera, celkovo si na turnaji udržal priemer 2.41 gólu na zápas a úspešnosť 91,11%.

Neuveriteľné vancouverské výkony primäli Habs, aby Halák v pozícii jednotky zakončil základnú časť NHL i začal boje v play-off. Až ôsmy celok Východnej konferencie narazil v 1. kole na Washington, držiteľa Prezidentskej trofeje pre najlepší tím základnej časti NHL. Canadiens prehrávali na zápasy už 1-3, no séria výborných zápasov a najmä 6. zápas, v ktorom Halák vychytal 53 striel súpera, zabezpečili obrat v sérii a hokejovú eufóriu v jednom z najhokejovejších miest na svete. Hlavnú úlohu hral Halák. V ďalšom kole narazili Canadiens na ďalšieho favorita, Pittsburgh, ktorý opäť porazili v 7 zápasoch, opäť najmä vďaka Halákovi. Skvelá séria podceňovaného mužstva skončila až vo finále Východnej konferencie, v ktorom Habs podľahli Philadelphii.

Po úspešnej sezóne 2009-2010 skončil Halákovi v Montreale kontrakt a v rovnakej situácii bol aj Carey Price. V klube bolo jasné, že nemôžu udržať obidve brankárske hviezdy a pri vášnivej debate o tom, či má prednosť dostať hrdina play-off, alebo miestny rodák, vyhrala druhá možnosť a napriek nevôli veľkej časti fanúšikov sa Habs uchýlili k výmene, ktorá Haláka poslala do St. Louis výmenou za Larsa Ellera a Iana Schultza.

Halák v júli 2010 podpísal 4-ročný kontrakt na 15 miliónov dolárov. Pri odchode z Montrealu zorganizoval ňautogramiádu s charitatívnymi účelmi, na ktorej sa objavilo viac ako 5000 fanúšikov, čo dokumentovalo jeho popularitu v kanadskom meste.

Halák sa v tíme St. Louis rýchlo udomácnil a žiaril pri defenzívnom poňatí hry, ktoré Blues presadzovali. Na konci sezóny sa mohol predstaviť na domácom svetovom šampionáte v Bratislave, no hviezdami nabitý slovenský celok zlyhal a nezabránil v tom ani Jaro.

Hneď v ďalšej sezóne sa brankárska dvojica Halák – Elliot pričinila o Jenningsovu trofej pre tím s najmenej inkasovanými gólmi v sezóne. Halák si dlhodobo drží úspešnosť zákrokov nad 90%, s 91,7% a gólový priemer na úrovni 2,41 gólu na zápas. Po dlhých rokoch a s výnimkou Petra Budaja je jediným etablovaným slovenským brankárom na pozícii dlhodobej jednotky v tíme NHL.