Na ZOH v Soči bude športovú disciplínu v mužskom sánkovaní reprezentovať dvojica Slovákov Marek Solčanský a Karol Stuchlák. Rozhodol o tom výkonný výbor Slovenského zväzu sánkarov v dejisku MSR.

Obaja si svoju olympijskú nomináciu vybojovali aj vďaka lepším výsledkom vo Svetovom pohári, následne čoho tak dostali prednosť pred skúseným tandemom Ján Harniš a Branislav Regec. Oboch olympionikov pred samotným odchodom do dejiska ZOH v exkluzívnom predolympijskom rozhovore vyspovedala aj redakcia Športu7.

Na začiatok, gratulujem k získaniu olympijskej nominácie do Soči. Prezraďte nám, aké boli Vaše prvotné pocity, keď ste sa dozvedeli, že pocestujete na olympiádu?

Pocity boli rôzne. To že ideme do Soči bolo jasné na 100% až keď sme v štvrtok pred sľubom odcestovali do Bratislavy pretože akékoľvek zranenie mohlo tento sen prekaziť a za druhé, Slovenský zväz sánkarov mal k dispozícii stále náhradníkov Jána Harniša a Branislava Regeca, takže aj zlé výsledky po novom roku nám tento sen mohli prekaziť.

(Marek) Ako by ste ohodnotili Vaše spoločné predolympijské ťaženie na Svetovom pohári?

Naša doterajšia sezóna zatiaľ nie je bohvie čo, stále sa hľadáme ale už posledné dva Svetové poháre v Altenbergu a v Sigulde sme podali v preteku dve vyrovnané v celku dobré jazdy aj keď stále je čo zlepšovať, hlavne na mojej polohe.

(Karol) S akými cieľmi pocestujete na ZOH?

Soči sú naše prvé olympijské hry, takže konkrétne ciele nemáme. Samozrejme ako každý športovec tam ideme podať najlepší výkon aký bude v našich silách a tým dosiahnuť čo najlepšie umiestnenie.

(Marek) Máte nejaké predbežné informácie o tom v akom stave sú v Soči sánkarské dráhy?

V Soči je len jedna dráha a na nej máme už celkom dosť natrénované. Dá sa povedať, že tá dráha nám najviac sedí zo všetkých na svete. Pozerali poveternostné podmienky tak by mala byť ešte o minimálne 1,5 sekundy rýchlejšia ako čo sme tam boli na poslednom výcvikovom tábore.

(Karol) A čo konkurencia? Aká krajina bude podľa Vás najhorúcejším ašpirantom na medaily.

Konkurencia je silná. Dvadsať najlepších dvojíc sveta bude bojovať o zlato. Ruské dvojice budú na domácej dráhe kde majú najazdené stovky jázd. Nemecka dvojica Tobias Wendl a Tobias Arlt sú horúci ašpiranti na zlato, takisto dvojnásobní olympijskí víťazi bratia Lingrovci z Rakúska budú chcieť určite zlato a myslím, že formu na to majú.

(Marek) Poznáte už deň a čas kedy budete na ZOH súťažiť?

Áno, termíny pretekov sú už dopredu naplánované. Naša kategória dvojsedadlových saní je presne 12. februára o 18:15. Deň na to máme ešte štafetu (team relay) ale to ešte nevieme, ktorá z našich dvoch dvojíc pôjde, ale veríme, že to budeme my.

(Karol) Prejdime tentoraz k Vašej samotnej športovej disciplíne.Mohli by ste nám prezradiť, aké boli Vaše prvé sánkarské začiatky? Kto Vás k tomuto netradičnému športu priviedol?

Moje osobné začiatky boli v dvanástich rokoch keď som začínal na vtedy ešte existujúcej sánkarskej dráhe v Tatranskej Lomnici. Na túto dráhu ma vtedy dostal môj vtedajší tréner Ján Čech za čo sa mu aj touto formou chcem poďakovať. S Marekom sme vo dvojici začali jazdiť v juniorskej kategórii pred siedmimi rokmi a od vtedy ťaháme spolu za jeden povraz.

(Marek) Aké vlastnosti musí mať a akú techniku musí ovládať dobrý sánkar?

Tak podľa mňa všetko sa dá naučiť, ale tie najdôležitejšie sú chuť chcieť a prekonávať svoje ciele a dávať si stále nové, ťažšie a vyššie. No pre sánkara špeciálne sú napríklad flexibilnosť, rýchlosť a predvídavosť.

(Karol) Je táto zimná športová disciplína finančne náročná? Aká športová výbava okrem určite kvalitných saní, spadá pod tento šport?

Tak určite je tento šport finančne náročný. Už len sánkarská dráha je jedno z najdrahších športovísk na olympiáde. Potom sú to sane ktorých cena začína na sume 4000€ a vyššie cez materiál spojený s nimi. Dráhu na ktorej by sme mohli trénovať na Slovensku nemáme takže trénovať musíme v zahraničí a prenájom takejto dráhy nie je taktiež jedna z najlacnejších záležitosti. Finančných prostriedkov je rok čo rok menej a menej a aj vďaka tomu od posledných jázd na majstrovstvách Európy v Lotyšskej Sigulde po prvé jazdy v Soči budeme takmer dva týždne bez tréningu na dráhe, zatiaľ čo ostatne vyspelejšie krajiny trénujú.

(Marek) K tomuto športu patria určite aj nečakané a nepríjemné zranenia. Čo ich najčastejšie spôsobuje a akými najzávažnejšími ste si vo svojej kariére musel prejsť?

Robíme šport, ktorý je nebezpečný a k tomu patria aj zranenia a najčastejšie si za to môžeme aj sami, keď spravíme malú chybu na zákrute môže sa nám to v rovinke dosť bolestivo vypomstiť. Najčastejšie mávam ja ako pilot našej posádky obité členky a predlaktia, ktoré pri odbíjaní od mantinelov mám nechránené „pekáčom“ (pozn. vaňa v ktorej ležíme). Moje najnepríjemnejšie zranenie sa nám stalo v Talianskom Turíne na dráhe z OH 2006, kde sme nepríjemne spadli a zlomili sane. Vtedy sme ešte jazdili naopak, čiže Karol bol pilot a ja „zadák“. Karol si zlomil kľúčnu kosť a ja som si buchol hlavu, upadol som do bezvedomia a zobudil som sa až v nemocnici. Celú jazdu si vôbec nepamätáme ani jeden z nás.

(Karol) S problematikou zranení sa určite každému fanúšikovi tohto športu vybaví tréningová jazda zo smrteľnými následkami gruzínskeho sánkara Nodara Kumaritašviliho počas ZOH vo Vencouveri z roku 2010. Pre nezainteresovaného diváka môže aj vďaka tomuto nešťastnému príbehu, vyznieť tento šport na prvý pohľad ako skutočne nebezpečný a nanajvýš riskantný. Stotožňujete sa s tými názorom?

Určite je tento šport z časti nebezpečný. Tak isto sme sa zraneniam v minulosti nevyhli ani ja s Marekom. Začiatky bývajú ťažké a hlavne u dvojíc kedy sa musia dvaja ľudia zhodnúť aj na najmenších detailoch a to dokonca pri vysokej rýchlosti. V Soči sa to pohybuje okolo 130km/h. Ale ak je športovec fyzicky pripravený, ma natrénované jazdy a dostatok skúsenosti tak je o to menšie riziko zranenia.

(Marek) Aj napriek všetkým spomínaným rizikám, prezraďte nám, čím Vás tento šport zaujal najviac?

Celý život je o rizikách, tak sa treba rozhodnúť, či chcem riskovať alebo žiť bezpečný život. Ja som si vybral riziko, pri tom je väčšia zábava. Sánkovanie ma najviac zaujalo tou rýchlosťou. Mám rád rýchlosť a keď si predstavíte, že idete 130 km/h dole dráhou bez bŕzd, už len pri pomyslení na to stúpa adrenalín.

Chceli by ste na záver odovzdať Vašim fanúšikom nejaký predolympijsky odkaz?

Našim fanúšikom by sme sa už teraz chceli poďakovať, že nám fandia a chceli by som ich poprosiť nech nám pošlú veľkú kopu šťastia, pretože šport je z časti aj o šťastí.