Nech sa zapáli oheň v každom z nás a šport aspoň trochu zmení svet
Začali sa XXII. ZOH. Ruské Soči bude počas najbližších dvoch týždňov hostiť výkvet tých najlepších športovcov v zimných športoch. Zabudnime na zbytočné konflikty, nevšímajme si hlúposti o terorizme, zapáľte v sebe oheň olympizmu!
Komentár Filipa Chudého
Od udelenia ZOH 2014 ruskému Soči sa vynárali otázky, či je toto mesto – a Rusko všeobecne – schopné usporiadať takýto veľký sviatok. Všetky tieto otázky kládol hlavne západný svet. Snáď netreba vysvetľovať prečo, kto má aspoň trochu oči otvorené, tak to vie. Nebudem sa tu miešať do politických otázok, no iba poukážem na to, že Rusi sa počas otváracieho ceremoniálu ukázali vo veľkom svetovom štýle, pričom si s bravúrou rypli do tých, čo do nich vo veľkom hlavne počas minulých dní. Neviem, či to bola proste iba malá chybička, alebo premyslená akcia, no vec sa má tak, že jediným olympijským kruhom, ktorý sa neotvoril, bol ten symbolizujúci americký kontinent ... Pri druhom kontroverznejšom momente úvodného ceremoniálu, som si už na istom, takto to organizátori chceli. Pri nástupe ruskej výpravy znela štadiónom Fišt známa pieseň od skupiny t.A.T.u. Nas Ne Dogoňat. V tejto piesni, v preklade Nás nedobehnú, ide o lesbický príbeh dvoch mladých dievčat. Lepšiu symboliku už Rusi vybrať nemohli, západ „trápil“ ruský postoj k homosexualite a Rusi si zaspievali v tejto „lesbickej“ piesni, že ich nikto nedobehne, čím určite narážali aj na to, že chcú byť najlepší na športovom poli a nikto pred nich nepôjde.
A som si istý, že západ teraz bude dva týždne rozoberať tieto témy, pretože nebolo by pre nich zaujímavé šíriť správy o tom, ako skvele to Rusi (z)organizujú. Pritom by mali, lebo olympiáda by mala ľudí spájať, nie rozdeľovať!
Už úvodný ceremoniál naznačil, že to budú nezabudnuteľné hry. Všetky disciplíny sa budú odohrávať na skvelých športoviskách, aké sa v minulosti na ZOH moc nevideli. Ale ani o to moc nejde, pretože olympijské hry sú predovšetkým o stretávaní sa rôznych kultúr a oslave športu.
V Soči uvidíme množstvo životných príbehov, ktoré by mali vyhrať nad nejakým politikárčením. Oheň hier, ktorý zapálili slávni ruskí športovci Irina Rodninová a Vladislav Treťjak, by mal najbližších sedemnásť dní horieť nielen v olympijskom parku, ale aj v každom z nás. Počas starovekých hier sa vždy vojny zastavili. V súčastnosti sa bojuje nielen zbraňami, ale vo väčšej miere v zákulisí, a tak prebieha neoficiálna studená vojna. Nie som naivní, viem, že ani tieto ZOH veľa v tomto nezmenia, ale hádam tieto hry aspoň trochu rozhoria nádej na zmenu vo svete, minimálne v tom športovom.
V diskusii sa vyjadrite, čo očakávate od týchto hier vy?