Už zajtra rozbehne svoj program hokejový turnaj Zimných olympijskych hier v Soči. Po uplynulých týždňoch je slovenský fanúšik sklamaný a prevláda uňho negativizmus. Bezdôvodne!

Komentár Jakuba Mihálika

Ako to už na Slovensku býva, stačí málo a slovenský hokejový fanúšik sa vie zmeniť v negatívne naladené „monštrum“, ktoré odpíše reprezentáciu skôr, než vykorčuľuje na svoj prvý tréning. Pred olympiádou v Soči to „málo“ nahradilo „veľa“, keďže reprezentácia s dvojkrížom na hrudi prešla snáď všetkými možnými druhmi katastrof, či katastrofičiek. Začalo to tri mesiace pred začiatkom olympiády, keď polovica národa kritizovala zaradenie Miroslava Šatana do širšej nominácie. Mesiac pred olympiádou zase vzniklo také haló, že ho počuli aj ľudia bez telefónu. Tentokrát preto, že Šatan nominovaný nebol. Pokračovalo to zraneniami Graňáka a Sersena. Potom prišla rana v podobe neúčasti rodeného strelca, Mariána Gáboríka. Z hráčskeho pohľadu to zaklincovala ospravedlnenka Ľubomíra Višňovského, ktorý po otrase mozgu na olympiádu nepocestuje. Tým sme však neskončili. 

Slovenský fanúšik sa totiž rád utápa v negativizme. Slovenský bulvár mu v tom rád pomôže a podrží mu hlavu pod hladinou. Po tom, čo sa zdalo, že už negatívna vlna prehrmela, bulvár ponúkol po negativizme hladnému „fanúšikovi“ ďalšiu potravu v podobe tém ako: „Višňovský kašle na repre a za klub hrá“, „To snáď nie je pravda, Hossa má zlomený prst“, pritom na konci tej istej vety vyriekne náš útočník, že je v poriadku. Spochybňuje sa zloženie formácií, spochybňuje sa manažér, spochybňuje sa aj nos medzi očami. Ale čo by sme čakali od ľudí, ktorí sa neboja vložiť do úsť zlatej hrdinky Slovenska slová, ktoré nikdy nevyriekla. Dosť bolo! Preč s týmto negativizmom! Kde sa vôbec toľký berie?

V hokejovom Soči sa predstaví slovenská hokejová reprezentácia v podstate na štvrtom hlavnom turnaji, ak vynecháme zbabrané predturnaje v rokoch 1998 a 2002, aj to kvôli organizačným problémom. Na žiadnom z ostatných troch vystúpení sme nepôsobili ako favorit, a predsa sme uspeli. V roku 1994 sme boli tímom, ktorý sa potácal v C-skupine a takmer sme siahali na medaily. V Turíne sme oproti nabitým tímom prvej šestky na papieri takisto nemali šancu a porážali sme jedného favorita za druhým. Vo Vancouvri sa „prestarnutému“ tímu v domácich médiách nedávala šanca ani na štvrťfinále, nakoniec ratoval zlatých Kanaďanov len kúzelník Luongo. Uspieť môžeme aj teraz!

Olympiáda je špeciálny turnaj, ktorý je natlačený do jedného týždňa. Nie je to dlhodobá súťaž, počas ktorej majú top tímy niekoľko možností na nápravu. To znamená šancu pre podceňované tímy na prekvapenie. A Slovensko má dosť zbraní na to, aby mohlo prekvapenie spôsobiť.
Napriek tomu, že sa viac venujeme tomu, čo nám chýba, ako tomu, čím oplývame, treba povedať, že máme dostatok es v talóne. V bráne sa môžeme spoľahnúť na pravdepodobne druhého najlepšieho brankára ZOH vo Vancouvri, aj to len kvôli tomu, že Halák na rozdiel od Millera do finále nedoputoval. Kvalitnú obranu netvoria len mená, hoci Zdeno Chára, od ktorého môžeme očakávať 30 minút na zápas, či od zápasu k zápasu rastúci líder Sekera, tými menami sú. Tvorí ju aj výborná stavba, keď sa v nej miesi skúsenosť s mladosťou, ofenzívny prístup Sekeru, Vydareného, či Baranku s vyslovenými defenzívnymi špecialistami ako Starosta, hbití zadáci s fyzicky dominantnými Jurčinom, Marinčinom, či Chárom, a navyše je polovica bekov zvyknutá na európske klziská z celej sezóny . 

Hoci sme stratili aj niektoré útočné esá, stále máme vo svojom strede hráčov, ktorých môžeme označiť za hviezdy NHL, hráčov, ktorých môžeme označiť za lepších hráčov v rámci KHL, hráčov, ktorí sú hladní po hokeji a nielen v klube, ale aj reprezentácii ukázali, že ich dravosť platí na súperov, pripravených skôr na nejaké šachové porovnávanie postavenia svojej dámy. Hráči ako Tatar, Pánik, Jurčo, či Záborský, oplývajú obrovským talentom a stačí jedna iskra a hokejovo vbĺknu ako fakle. Máme hráčov, ktorí uspeli na európskych klziskách i tých zámorských, hráčov, ktorí sú rýchli i tých, ktorí sa spoliehajú na prehľad v hre, hráčov, ktorí vedia hrať telom i tých, čo svojimi rukami zamotajú hlavy a nohy akémukoľvek obrancovi. 

Disponujeme jedným z najlepších stratégov v hre na pozícii trénera a ktorý v európskom hokeji dokázal už mnoho. Máme výhodu zohranosti, veď gro našej reprezentácie spolu štartuje už roky. Oproti výberom, ktoré sú čisto zámorsky koncipované, nemusíme si dlho zvykať na európske rozmery ihriska. A čo najviac hrá v prospech našich, je moment prekvapenia. Je dlhodobo známe, že žiadny slovenský športovec nezvláda očakávania a lepšie výkony predvádza, ak sa od neho nič nečaká. Hokejový tím tým duplom. V Soči nepatríme na papieri medzi favoritov a to je presne to, čo naša reprezentácia potrebuje.

Hokejová olympiáda v Soči z pohľadu slovenského fanúšika nemá dôvod byť negatívnou udalosťou. Slovenský tím má veľkú šancu na úspech, hoci aj na medailu, veď stačí vám vyhrať 3 zápasy a ste v semifinále. Máme nádejný tím, ktorý spája vôľa reprezentovať a ktorý je vždy výbornou partiou. Máme všetko, čo olympijsky tím potrebuje. Okrem, za každých okolností fandiaceho, fanúšika. Spojme sa preto v podpore hokejového tímu a tlačme ho za ďalšími nezabudnuteľnými okamihmi, ktorých nám títo často odpisovaní borci ponúkli už neúrekom. Slovensko do toho!