Slovenská hokejová reprezentácia včera absolvovala svoj vstup do turnaja. Všetci dobre poznáme neslávny výsledok. Kde sú jeho príčiny? Pozrite si pod lupou taktické momenty, ktoré rozhodovali o našej prehre.

Ak si chceme rozobrať včerajší zápas slovenských hokejistov proti Spojeným štátom, príčiny prehry dlho hľadať nemusíme. Je však príliš jednoduché povedať, že sme prehrali kvôli tomu, že Američania dominovali vo všetkých aspektoch, či už je to korčuľovanie, technika, dôraz pred bránou, či obrana. Dá sa totiž hrať s akýmkoľvek tímom, za podmienky, že tím dodržiava taktické pokyny. Poďme si ukázať niekoľko momentov, ktoré musíme v ďalších zápasoch eliminovať. 

Na začiatku zápasu to dlho vyzeralo na vyrovnanú partiu. Do stretnutia vstúpili slovenskí hokejisti vcelku dobre a dodržiavali taktiku, stanovenú koučom Vladimírom Vujtkom, ktorá prinášala ovocie na uplynulých dvoch šampionátoch. Ako môžeme vidieť na úvodnom obrázku, Slováci napádali s jedným vysunutým útočníkom, ktorý znepríjemňoval súperovu rozohrávku v ich vlastnom obrannom pásme a po prekonaní forčekujúceho hráča na súpera čakala na našej obrannej modrej čiare štvorica hráčov, čo znemožňovalo útočiacej trojici prechod do útočného pásma.

Američanom trvalo takmer jednu celú tretinu, kým zareagovali na tento nepriepustný val na modrej, no keď našli “dieru v systéme”, narobili v ňom poriadnu paseku. Na pohľad jednoduchý recept na jeho prekonanie spočíval v tom, že sa útočná línia súpera prelínala a strelami z druhého sledu nás súper trestal.

Pomerne pozitívnym momentom nášho pôsobenia v zápase bolo, že sa naši vyvarovali nedovolených zákrokov, z čoho pramenili len dvaja vylúčení hráči, čo je proti súperovi takéhoto kalibru a za nepriaznivého stavu, dobrým znamením. V prvej tretine naši hráči bránili súperovu početnú výhodu znamenite. Aktívne pristupovali k hráčom, rozostaveným pozdĺž mantinelu, čím nútili roztiahnuť útočiacu päticu a znemožňovali kombináciu na krátko. Dlhými prihrávkami cez celé pásmo tak Američania prichádzali o moment prekvapenia pri strele.

Bohužiaľ, pri druhej presilovke súpera tento element našej hry odpadol, rovnako, ako pri dlhých pobytoch Američanov v našom pásme za rovnovážneho stavu, ktoré presilovku pripomínali.

Američania však nielen, že výborne útočili, v obrane takisto pripomínali nepriepustnú stenu, ktorú naši útočníci prekonali len niekoľkokrát. Čomu za to vďačia? Mierne odlišnému prístupu k forčekingu (napádaniu) našej rozohrávky. Invencia a reagovanie na rozdielne situácie, zabezpečili, že postupom času zmenili aj rozostavenie pri obrannej faze. Do stretnutia a prvej tretiny vstúpili s defenzívou, ktorú by sme za použitia futbalovej terminológie mohli označiť za 1-3-1. Na obrázku môžeme vidieť, že Američania forčekovali jedným útočníkom, za ktorým medzi červenou a vlastnou modrou čiarou operovala trojica hráčov, ktorí zachytávali útočiacu trojicu našich. V prípade jej prelomenia všetko zabezpečoval hráč plniaci úlohu akéhosi libera. Bolo oveľa náročnejšie prelomiť tri brániace línie ako dve, ako v slovenskom prípade. 

Postupom času, keď Američania stupňovali tlak a viac sa osmelili, najmä v našom útočnom pásme napádali dvojicou, či až trojicou hráčov. To samozrejme zvyšovalo tlak na našich rozohrávajúcich obrancov. Prirodzeným výsledkom bolo kopenie chýb našich obrancov pri rozohrávke, ako tomu bolo v prípade rozohrávky Milana Jurčinu. Po vybojovaní puku za bránkou v podaní Richarda Pánika, sa Milanovi ponúkalo hneď niekoľko alternative rozohrávky. Miesto rýchleho rozhodenia puku buď poza bránu, alebo na rýchlosť naberajúceho Hossu, sa Jurčina rozhodol potiahnuť puk popri manineli, kde ho zavreli nielen dvaja napádajúci útočníci, ale aj obranca na modrej. Puk neprešiel, Jurčina prepadol a výsledkom bol gól.

Ďalším nedostatkom bol nedôraz v bránení. Na tomto obrázku upriamujeme pozornosť na časový údaj. Obranca René Vydarený vidí nabiehajúceho Paula Stastnyho. Zvyšok útočiacich Američanov má svojho strážcu.

Za necelú sekundu však Vydarený púšťa pred seba amerického hokejistu a ten po výbornej prihrávke pred bránu už nemá problem skórovať, napriek tomu, že ešte pred necelou sekundou bol za obrancom a pod jeho dohľadom. To sa nemôže opakovať.

Pred turnajom sa vo všetkých pádoch spomínal fakt, že Američanom nemusí sedieť veľký rozmer klziska v Soči. Vo včerajšom zápase to však na ľade vyzeralo, akoby široké klzisko bolo skôr našou nevýhodou. Zbytočne sme sa pripravovali o túto “výhodu” najmä v útočnej faze, keď sme si hraciu plochu zužovali a zjednodušovali tak úlohu americkým obrancom, ktorí sa tak cítili akoby ani žiadny prechod neabsolvovali. Najlepšie to dokumentuje situácia pri rýchlom protiútoku slovenského tretieho útoku. Milan Bartovič vedie útok, na ľavej strane na modrej čiare stojí jeho spoluhráč, v tandeme mu ide Michel Miklík.

Miesto zakrižovania, či roztiahnutia hry do strany, Bartovič totálne vypojí hráča stojaceho na modrej, Miklík nezakrižuje, a tak idú dvaja pri sebe stojaci útočníci proti dvojici zoradených obrancov. Z výhody 3 na 2 sa stáva situácia, v ktorej môžu dvaja obsadení útočníci len z nevýhodnej situácie vystreliť z diaľky.

Výhodou a zároveň nevýhodou slovenského tímu je fakt, že si je každý súper veľmi dobre vedomý sily slovenského útočníka Mariána Hossu. Nevýhoda v podobe toho, že mu venujú veľa pozornosti, sa môže zmeniť na našu výhodu, ak dokážeme využiť fakt, že to otvára priestor pre ostatných hráčov. Proti Američanom sa nám to podarilo pri našom jedinom góle. Hossovi pri mantinele venuje pozornosť dvojica Američanov, Marián posúva puk Tatarovi, ktorý tak ide do otvoreného priestoru do situácie jeden na jedného. Práve takéto momenty treba využívať.

Za nami je prvý zápas. Prehrali sme ho, prehrali sme ho vysokým rozdielom, no turnaj len začína a je ešte veľa priestoru na zlepšenie. Okrem tu ukázaných herných situácií, ktoré sú síce maličkosťami, no rozhodujú zápasy, sme zostavili aj rebríček 5 vecí, ktoré musí reprezentácia spraviť, ak chce ešte uspieť. Podľa toho, ako tieto nedostatky, ktoré odhalil zápas s USA, napravíme, bude sa odvíjať aj náš osud na turnaji. Verme, že sa ich výskyt v ďalších zápasoch bude blížiť nule.