Chytal vo viacerých kluboch, ale jeho najväčším úspechom je pôsobenie v gréckom veľkoklube Olympiakos Pireus. Pred posledným zápasom jesennej časti Dunajská Streda – Dubnica na naše otázky odpovedal skúsený brankár DAC, Pavol Kováč. Aj vďaka 36-ročnému gólmanovi sa začalo Dunajskej Strede dariť, k čomu skúsený brankár prispel siedmimi čistými kontami. V desiatich zápasoch inkasoval len tri krát a svojimi výkonmi ukázal, že brankárske umenie si osvojil na vysokej úrovni. V jeho odpovediach rozprával o svojom brankárskom živote a o pôsobení na Žitnom Ostrove.

Pavol Kováč

Dátum narodenia: 12. august 1974
Miesto narodenia: Partizánske
Doterajšie kluby:
1998-1999    Partizánske
1999-2003    FK ZTS Dubnica
2003-2005    FC Slovácko
2005-2008    Apollon Kalamarias
2008-2010    Olypmiacos Pireus
2010-    DAC Dunajská Streda
Reprezentácia:
2008 - * (2 zápasy)
 

Odkedy ste vedel, že sa stanete brankárom?

Začínal som v rodnej dedine, keď som bol ešte malý. Neviem čo ma do bránky pritiahlo, ale postavil som sa do nej a zostal som tam. To je taký celoživotný príbeh.

Pôsobili ste vo viacerých kluboch. Kde ste sa cítil najlepšie, a prečo?

Ja spomínam na všetky kluby pozitívne, vo všetkých som zažil príjemné ale i zlé časy. V Dubnici som začal chytať ligu, v Slovácku to bol skok dopredu, čo sa týka kvality, hoci som tam veľa nenachytal. V Kalmarii boli prvé dva roky pekné, tretí rok už bol trošku horší. Olympiakos, tak to je čerešnička na torte. 

Aj napriek tomu, že ste robil “len” dvojku gréckemu reprezentantovi Nikopolidisovi?

Áno, aj napriek tomu to bolo vynikajúce. Dostať sa do takéhoto klubu sa nepodarí hocikomu. Ja som mal to šťastie i kvalitu, že som si mohol sadnúť na lavičku veľkého klubu. Ale bez toho šťastia by to nešlo. Chcel som zažiť pôsobenie v takom klube, keďže Olympiakos je na európske pomery dosť veľký. Samozrejme, chcel som viac chytať, ale ...

Prečo ste odišli z Grécka? Tamojšie kluby o Vás nemali záujem?
Z Olympiakosu som odišiel, lebo sa mi skončila zmluva. Mal som nejaké ďalšie ponuky z gréckych klubov, no hlavne kvôli rodine som sa chcel vrátiť domov.

Do obrannej rady Dunajskej Stredy ste priniesli úplnú pohodu. Ako sa Vám hrá s obrancami?
Chalanov v mužstve som veľmi rýchlo spoznal, takže prispôsobiť sa nebol žiadny problém. Bolo to len otázkou času, kedy prídu aj lepšie výsledky. Naši hráči uchopili šancu pevne do rúk a spoločne sa tak snažíme robiť dobré meno klubu.

Tréner Radványi viackrát prízvukoval že Vás chcel do mužstva. Ako dlho ste rozmýšľal nad ponukou DAC-u a čo nakoniec rozhodlo?

Tréner Radványi mi volal už dlhý čas. On vedel, že čakám na nejakú zahraničnú ponuku, ktorá napokon ale neprišla. Ja som chcel pomôcť mužstvu a chcel som konečne odchytať nejaké zápasy. Pravdu povediac, zo začiatku som sa trochu bál príchodu do Dunajskej Stredy, keďže sa v médiách objavovali v tej dobe viaceré informácie o problémoch klubu. Postupom času však vôbec neľutujem, že som prišiel do mužstva.

Mali ste okrem DAC-u aj iné ponuky?

Trénoval som niekoľko mesiacov v Zlatých Moravciach, ale oni problémy s brankárskym postom nemali, navyše nechceli túto otázku riešiť počas rozbehnutej sezóny. Hlavne som chcel chytať a ukázať všetkým, že chytať stále viem. Pravdu povediac trochu ma prekvapil nezáujem klubov.

Ste pilierom mužstva, no Vaša zmluva s DAC-om vyprší už po skončení jesennej časti. Uvažovali ste už nad ďalším pôsobením?

Zatiaľ som s nikým nerokoval. Chceli sme dôstojne ukončiť jesennú časť ligy, a teraz je všetko otvorené. Konečne príde zima, bude padať sneh, chcem si už konečne užiť sneh, niekde si zalyžovať a potom v decembri po Vianociach riešiť moju budúcnosť.  

Ako vychádzate so svojim spoluhráčom, Danielom Kissom, ktorého angažovali najprv na post jednotky, ale svojim príchodom ste ho zosadil na lavičku?

Počas mojej kariéry som nikdy nemal s brankármi problém a rovnako je to aj s Danielom.  Snažím sa mu naopak radiť.

V národnom drese ste nastúpili len v dvoch zápasoch. Cítite trošku sklamanie, že ste nedosiahli v reprezentácií viac?

Isté sklamanie tu samozrejme je. Chcel som si užiť tú pravú reprezentačnú atmosféru, ale žiaľ nevyšlo to.

Vek z pohľadu brankára nie je podstatný. Máte vytýčený cieľ, do koľkých rokov by ste chceli chytať?

Pokiaľ zdravie vydrží, chcel by som si ešte dva-tri roky odchytať. Konkrétny cieľ nemám ale určite by som chcel chytať čo najdlhšie. Je to háklivá téma, nechcem dopredu povedať čísla. Chcem ešte ľuďom ukázať,  čo vo mne je.

Rozmýšľali ste už nad tým, čo by ste robili po skončení aktívnej kariéry?

Akurát v decembri nastúpim na trénerský kurz. Budem sa snažiť spraviť si trénerské triedy a potom by som rád zostal pri futbale aj po ukončení aktívnej kariéry. Pôsobenie v Olympiakose mi pomohlo aj z tréningovej stránky, ktoré by som mohol ako tréner využiť.

Pred Vami chytal v Dunajskej Strede Ján Novota, ktorý zhodou okolností teraz pôsobí v Grécku. Snažili ste sa mu nejako poradiť so životom v Grécku?

My sme sa predtým osobne nepoznali. On vedel kde chytám, ja som vedel že tu bol jednotkou. Zoznámili sme sa až tu, keď prišiel na skok domov. Poradil som mu a usmerňoval som ho, na čo si hlavne musí dávať pozor. Viem čo teraz zažíva, aké to je byť sám v novom prostredí. Keď bude mať problém, hocikedy sa môže na mňa obrátiť.

Čo hovoríte na fanúšikov Dunajskej Stredy?

Fanúšikovia sú jeden z hlavných faktorov, ktorý hráčov priláka do Dunajskej Stredy. To, čo robia naši fanúšikovia na domácich zápasoch je niečo fantastické, sú našim dvanástym hráčom na ihrisku. Prídu nás povzbudiť aj na druhý koniec republiky, robia pre nás všetko a preto im patrí veľké poďakovanie.
Ďakujem pekne za rozhovor, a želám veľa šťastia!