Slovenskí hokejisti sa v osemfinále olympijskeho turnaja stretnú s výberom Česka. Budú schopní prelomiť "český komplex"?

Komentár Jakuba Mihálika

Hokejový osud nás opäť na olympijskom turnaji spojil s našim najväčším a najčastejším rivalom, reprezentáciou susedného Česka. Ešte sa Tomáš Tatar ani nerozbiehal na svoj nájazd a už bolo všetkým jasné, že osemfinálový duel spojí dva tímy, v súbojoch ktorých rastie nenávistný kvocient na oboch stranách rieky Moravy. Ešte ani nedoznel konečne dobrý výkon Slovákov proti Rusom a už sa v médiách šermuje slovným spojením, ktoré u Slovákov vyvoláva zimomriavky a u Čechov mierny úškľab. „Český komplex!“

Už viac ako 20 rokov sa narába s týmto nebezpečným spojením, ktoré vzniklo v časoch, keď sa Slováci museli prekúsavať až z dna svetového hokeja, kam ho zaradili po rozdelení česko-slovenskej reprezentácie. Samozrejme, nič také neexistuje. Slováci boli v prvých rokoch, možno desaťročí, v každom vystúpení proti českému tímu proti svojmu federálnemu ex-partnerovi vždy premotivovaní. Silou-mocou chceli dokázať svojmu súperovi, že sú na rovnakej úrovni, zatiaľ, čo ostrieľanejší Česi počkali na chyby, ktoré u premotivovaného tímu vždy prídu. Prirodzene, tí, ktorí tomu až tak nerozumejú hľadajú vždy príčiny toho, prečo často lepší tím pravidelne prehráva, a keďže sa v našich končinách často vymýšľajú rôzne naprirodzené vysvetlenia jednoduchých javov, dali sme za vznik mýtu českého komplexu.

Pred osemfinálovým duelom olympijskeho turnaja sa teda objavuje opäť. Napriek tomu, že drvivá väčšina súčasnej reprezentácie už nezažila emotívne duely so „zvýhodneným“ Českom zo začiatku existencie našej reprezentácie. Niektorí si dokonca Česko-slovensko ani nepamätajú, no napriek tomu médiá opäť na tento komplex upozorňujú. A to aj napriek tomu, že na poslednom vrcholnom podujatí, ktoré tieto dva tímy zviedol spolu, semifinále MS 2012, vyhral slovenský tím a českí reprezentanti odvtedy proti Slovensku nevyhrali. Navyše, ani netreba hovoriť, že na našej lavičke sedí kouč českej národnosti, ktorý komplexom zo svojich krajanov takisto rozhodne netrpí.

Na olympijskych hrách sme proti Čechom ešte nevyhrali. A to napriek tomu, že sme sa s nimi stretli len na tých úspešných. V Lillehameri nás vyškolili aj vďaka premotivovaniu. V Turíne sme porážali v rytme jedného velikána za druhým, až prišiel „hecung“ na Čechov, ktorých sme vďaka vlastnému zlyhaniu poslali do semifinále. Vo Vancouvri nám uštedrili jedinú prehru pred semifinále turnaja. Je čas na to, aby sme definitívne zahnali aj zlých duchov olympiády. Nielen preto, že tak slovenskí reprezentanti vyriešia dilemu zmätených fanúšikov, ktorí momentálne nevedia, či majú očakávať výkon ako proti Rusom, alebo výbuchy s USA a Slovinskom, ale aj preto, aby sme už raz a navždy pochovali mýtus, ktorý živia médiá a fanúšikovia už dve desaťročia. Je načase, aby „český komplex“ definitívne zmizol zo slovníka slovenského hokeja!