Hokejový turnaj na ZOH v Soči z pohľadu slovenských hokejistov skončil, a tak je priestor na zhodnotenie účinkovania ešte predtým, ako ho s chladnou hlavou vyhodnotia kompetentní.

Komentár Jakuba Mihálika

Ráno múdrejšie večera, povedal som si, a tak som sa rozhodol na zhodnotenie účasti našich hokejistov radšej vyspať. Nič sa dobre nehodnotí s horúcou hlavou. Po rannom prebudení som však v ústach opäť zacítil takú divnú pachuť, akonáhle som si spomenul na hokej. Nie, nepočkám, kým odíde, na to sú špecialisti naši hokejoví funkcionári, ktorí neúspech zľahčujú, malý úspech preceňujú. Soči naplno odhalilo, že slovenský hokej je nahý. Ak chceme nové šaty, treba šiť horúcou ihlou, lebo práve vášeň je to, čo nám chýba a to, čo nám môže pomôcť k zmene.

Slovenský hokejový tím oproti minulým olympiádam nevstupoval do turnaja v úplnej pohode. Zatiaľ, čo doteraz bol na olympiáde najväčší „problém“, kto bude kapitánom, teraz sme museli riešiť nominačné škriepky. Museli sme navyše riešiť obrovský počet zranení. Samozrejme, zranenia postihli aj iné tímy, lenže iné tímy si absencie môžu dovoliť. My už dávno nevieme zaplátať jednu-dve diery, nieto ešte päť. Do turnaja tak celý slovenský hokej vstupoval s náladou, atakujúcou nulové hodnoty. Napriek tomu sme dúfali, že na olympiáde ukážeme "skutočnú" silu slovenského hokeja. Veď sme ju na doterajších olympiádach ukázali vždy, keď nám to bolo umožnené. A patrili sme k najlepším. Je jedno, že z nášho pohľadu olympiáda reálnu silu neukazuje, pretože my ledva vieme poskladať jeden tím, síce veľmi kvalitný, ale len jeden, zatiaľ, čo ostatné tímy špičky by pokojne mohli poskladať dva až tri, Kanaďania snáď aj ľubovoľný počet. 

Keby aj bola olympiáda tým lakmusovým papierikom, ktorý určuje skutočnú silu hokejových krajín, tak by sme sa v Soči dočkali vytriezvenia. Štyri zápasy - štyri prehry. Čo k tomu dodať...

Nášmu tímu na šampionáte chýbali lídri. To tento káder odlišoval od tých predchádzajúcich, úspešnejších. Nechýbali tým, že by v ňom neboli, len sa neukázali. Aj na tomto mieste môžeme špekulovať, či v súboji legiend a lídrov Chára vs Šatan mal teda Vujtek vziať Šatana, ktorý vždy dokázal strhnúť slovenský tím, no už len to, že si musíme v tomto súboji vybrať jedného z možno jediných dvoch lídrov v slovenskom hokeji, je choré. Pravdou však je, že či už hovoríme o našom kapitánovi, ale aj ostatných predpokladaných lídroch, v Soči sa ukázali len na jednu tretinu. A to je žalostne málo.

Na turnaji malo byť proklamovanou výhodou slovenského tímu, že takmer polovica hráčov pôsobí na európskom klzisku. Počas turnaja sme sledovali, že široké ihrisko bolo skôr našou nevýhodou. Korčuliarsky zdatnejší súperi (všetci) si šírku vychutnávali a nám sa na nej akurát horšie bránilo, keďže na útok sme sa poväčšine nezmohli. Opäť sa navyše ukázalo, že KHL nám nevychováva hráčov, schopných rozhodnúť zápasy, ale len hráčov, ktorí sú občas schopní nejaký zápas ubrániť. Naopak, NHLkári síce dali 80% našich gólov, no čakalo sa trochu viac. 

Ťažko sa hodnotí turnaj, ktorý vám absolútne nevyjde. Zrazu sa zdá, že slabiny máte vo všetkom. Áno, chýbali lídri, chýbala koncentrácia, chýbala pohoda, chýbalo dodržiavanie taktických pokynov, chýbali strelci, keďže sme dali len 5 gólov za 4 zápasy, aj z toho 3 až v poslednej tretine na turnaji, chýbali pokojnejší obrancovia. Niekomu chýbal Šatan, niekomu Nagy, ale treba povedať, že takí Slovinci mali na turnaji hráčov, ktorí sa kvalitatívne ani len nepribližujú tým našim, a predsa trápili ešte aj Švédsko vo štvrťfinále. V žiadnom prípade nechcem útočiť na hráčov. Tí sa snažili, určite nechcem povedať, že by niekto z nich šiel na olympiádu s tým, že ju ide sabotovať. Lepší jednoducho neboli, lepších jednoducho nemáme.

Na druhej strane však treba nájsť aj pozitíva. Nie však preto, aby sme si opäť raz ospravedlnili zlyhanie, ale preto, aby sme si ukázali, na čom stavať. Vladimír Vujtek pred 2,5 rokmi nastúpil na cestu omladzovania kádra a v tej by sme mali pokračovať. Nanešťastie, nemal celý olympijsky cyklus, keďže sme rok a pol „stratili“ s Hanlonom, preto teraz treba káder pre ZOH 2018 stavať okamžite. Mladíci Tatar, Jurčo, Pánik, Marinčin, ukázali svetlé momenty, a to niektorí z nich v reprezentácii dokonca debutovali. S mladými treba pracovať okamžite. Treba im dávať príležitosti, aby sa potom nestávalo, že sa rozhodujeme, či vziať skúseného hráča, ktorý však už nemá výkonnosť, alebo dravého mladíka, ktorý však nemá reprezentačné skúsenosti. 

Na turnaji v Soči sme padli. Padli sme možno až na naše olympijske dno. Dno je však na to, aby sme sa odrazili. Keď nám v minulosti nepomohol k zlepšeniu úspech, možno nám pomôže neúspech. Zlyhanie v Soči je príležitosťou na to, aby sme sa poučili z vlastných chýb. Aby náš hokej opäť patril na výslnie...