Hokejový turnaj na Zimných olympijských hrách 2014 v Soči sa po necelom týždni skončil pre štyri reprezentačné celky, ktoré obsadili deviatu až dvanástu priečku. Predposledná jedenásta pozícia patrí nečakane slovenským reprezentantom, ktorí pod piatimi kruhmi nedokázali vyhrať ani jeden zápas zo štyroch. Prinášame vám hodnotenie našich reprezentantov na stupnici 1 – 10 za pôsobenie na celých olympijských hrách.

Peter Budaj (4,5) – V slovenskej bráne sa objavil len v jednom prípade. V zápase proti Američanom sa postavil do našej brány po tom, čo bránkovisko zaujal po Halákovi, ktorý sa nechal vystriedať. Gólman Montrealu Canadiens strávil na ľade 26 minút a 30 sekúnd. Počas tejto doby na neho smerovalo osem pukov, z toho dva pustil za svoj chrbát. Vyčítať mu to však nemôžeme. Do zápasu nastúpil nerozchytaný a proti rozbehnutému americkému výberu toho veľa urobiť nemohol. Zvlášť, keď pred ním v každom momente stretnutia stáli piati hráči s dvojkrížom na hrudi, ktorí sa prizerali na to, čo ešte hráči USA v zápase vymyslia.  

Jaroslav Halák (4,5) – To isté môžeme napísať aj k menu Jaroslava Haláka, ktorý do olympijského turnaja vstupoval ako naša brankárska jednotka. Štatistiky hovoria jasnou rečou. 85,71% úspešnosť zásahov, 8 inkasovaných gólov v dvoch zápasoch. Bratislavský rodák v oboch zápasoch, do ktorých nastúpil nemal podporu svojich spoluhráčov na ľade a hoci by sa v bráne roztrhal, lepšie by to nebolo.

Ján Laco (7) – Laco do Soči cestoval s vedomím, že celý turnaj môže presedieť v pozícii zdravého náhradníka na tribúne. Nakoniec sa stal naším najlepším hráčom na turnaji. Jeho fenomenálny výkon v základnej skupine proti Rusom bol jedným z mála svetlých okamžikov slovenských hokejistov na ZOH. Proti Česku to už také ružové nebolo, vyložene však nesklamal. Nikto nemohol očakávať, že opäť vychytá shutout. Za inkasované góly v osemfinálovom súboji skutočne nemohol.

Ivan Baranka (6,5) – Ako náš jediný obranca spoločne s Meszárošom nezakončil olympijský turnaj v záporných hodnotách v tabuľke plus/mínus. To hovorí za všetko. Do zápasu s Českom nenastúpil pre zranenie. Jeho obetavá hra si vyžiadala svoju daň v podobe zranenia v hornej časti tela. Patril medzi našich najlepších bekov pod piatimi kruhmi, hádzal sa do striel, zakladal útočné akcie a herne prevýšil niektorých hráčov od ktorých sa očakávalo rozhodne viac.

Andrej Meszároš (5,5) – Na celých olympijských hrách mu kolísala forma. Skvelé momenty striedal s hrúbkami. Ako od ofenzívne ladeného obrancu sa od neho čakal rozhodne väčší prínos v útočnej tretine. K dispozícii mal dostatok herného priestoru na to, aby preukázal svoj útočný talent. Bilancia 0+0 v štyroch zápasoch určite neoslnila.

Tomáš Starosta (5,5) – Patrí medzi hráčov, ktorí sa neboja fyzickej hry a to dokázal predovšetkým v našom osemfinálovom zápase na Olympiáde. Ak by podával podobné výkony ako proti Česku, známka by bola určite vyššia. Ani on sa nevyhol viacerým chybám z ktorých pramenili veľmi nebezpečné situácie pre našich brankárov.

René Vydarený (3,5) – Vydarený nastúpil len do dvoch zápasov Slovenska a jeho výkony za vydarené považovať rozhodne nemôžeme. Hráči ako on, ktorí sa do zápasu nedostávajú často, musia počas svojho pôsobenia na ľade pôsobiť spoľahlivo a nechybovať. To ale pri hráčovi Hradca Králové neplatilo a 32-ročný bek dokonale pocítil rozdiel medzi českou hokejovou súťažou a svetovou hokejovou scénou.

Zdeno Chára (5,5) – Najvyšší hokejista hrajúci pod olympijskými kruhmi od nás dostáva priemernú známku. Kapitán Slovákov mal ísť svojím spoluhráčom príkladom a patriť medzi najväčšie opory mančaftu a nie chybami potápať už dosť tápajúci slovenský celok. Chára bol na Zimných olympijských hrách len tieňom svojho pravého ja. Dôvod jeho nepostačujúcej výkonnosti nie je známy. Možno predpokladať, že si „nepotykal“ so širokým klziskom. Netreba sa však vyhovárať. Hráč Chárových kvalít by mal dominovať za akýchkoľvek podmienok.

Andrej Sekera (5,5) – Rovnako ako Chára si na Zimných olympijských hrách počínal aj Sekera, ktorý mal mať v tíme predovšetkým ofenzívne úlohy. Tie si splnil celkom solídne. Nespočetne veľakrát vyviezol puk z nášho pásma až do útočnej tretiny, s dvoma asistenciami bol najproduktívnejším obrancom nášho tímu. So siedmimi strelami bol po našom kapitánovi druhým najčastejšie strieľajúcim bekom. Tým to ale končí. V obrane sa od neho neočakávali zázraky, no on si pred našou bránou nedokázal udržať ani obyčajný štandard. Občasné záblesky hviezdnej formy, ktorou sa prezentuje v zámorí, na turnaj olympijského formátu nestačia.

Martin Marinčin (4) – 22-ročný zadák prišiel na Olympiádu pozbierať cenné skúsenosti. Práve Marinčin by mal byť v budúcnosti našou defenzívnou stálicou. Žiaľ, ani on sa nedokázal v zápasoch vyvarovať chybám. Turnaj zakončil so štyrmi mínusovými bodmi, čo sa hráčovi z NHL nemôže stať. Pričom tréner Dallas Eakins z Edmontonu v zámorí vyzdvihoval jeho vyrovnané výkony v defenzíve. Svoju úlohu pravdepodobne zohrala aj nervozita. Pre odchovanca košického hokeja to bolo vôbec jeho prvé predstavenie v národnom seniorskom drese.

Milan Jurčina (1) – Je ťažké hráča hodnotiť na základe jeho výkonu v jednom zápase. V úvodnom súboji s americkou reprezentáciou však na ľade okrem chýb nepredviedol nič. Zápas zakončil so štyrmi mínusovými bodmi a v ďalších dueloch slovenskej reprezentácie sa už pre istotu na ľade neobjavil. Jurčina pritom mal patriť medzi našich najskúsenejších bekov, štartoval už na svojej tretej Olympiáde.

Tomáš Jurčo (5,5) – Mladý krídelník, ktorý v zámorí pravidelne pendluje medzi prvým tímom Detroitu Red Wings a farmou, pod piatimi kruhmi preukázal svoj obrovský potenciál do budúcna. Po jeho výkonoch na olympijskom ľade nik nepochybuje o tom, že raz sa zaradí medzi najlepších slovenských hokejistov. Musí ešte popracovať na svojej defenzívnej činnosti a vyvarovať sa ľahkovážnym myšlienkam, v niektorých momentoch zápasu zbytočne riskoval. Bol naším jediným strelcom v zápase so Slovinskom a na Olympiáde patril medzi tých lepších.  

Michal Handzuš (5,5) – Bol naším najvyťaženejším forwardom na Olympiáde. Výborne si plnil svoje defenzívne povinnosti, o čom svedčí štatistika plus/mínus. Spoločne s Tomášom Tatarom bol naším jediným útočníkom, ktorý olympijské hry zakončil s pozitívnou bilanciou účasti na ľade pri inkasovaných a strelených góloch. Ako center prvej útočnej formácie sa od neho očakával väčší prínos v útočnej tretine. Taktiež sklamal na vhadzovaniach, kde mal patriť medzi najlepších hráčov na turnaji.

Richard Pánik (5,5) – Pred olympijským turnajom sa ozývali hlasy, že Richard Pánik si nezaslúži olympijskú nomináciu, jeho výkonnosť v zámorí klesala a vedenie Tampy Bay Lightning ho dokonca preradilo na farmu do AHL. Pánik ale na Olympiáde potvrdil, že v ňom drieme obrovský talent a rozhodne nie je hráčom, ktorý by mal hrať v štvrtej lajne. Rovnako ako Jurčovi, ani Pánikovi nechýbala mladícka dravosť, bojoval o každý kúsok ľadu a zaslúžil si väčší ice-time. Kouč Vůjtek ho „zakopal“ v posledných formáciách po boku takých hráčov, kde nemal veľa príležitosti na to, aby mohol tvoriť.

Tomáš Surový (4) – Nebyť celkom solídnych stretnutí proti Rusku a Česku by jeho hodnotenie bolo oveľa nižšie. Surový patril dlhodobo medzi našich najhorších hráčov, v posledných dvoch súbojoch Slovenska na Olympiáde sa prebudil a začal podávať výkony hodné olympijskej účasti. Škoda, že sa rozbehol až v závere turnaja, keď do brány Pavelca strelil kontaktný gól. Na viac sa však Slováci nezmohli a aj kvôli jeho (ne)výkonnosti v prvých zápasoch Slováci skončili svoje pôsobenie pod piatimi kruhmi tak skoro.

Milan Bartovič (3,5) – Kapitán bratislavského Slovana niekoľkokrát na Olympiáde preukázal svoju rýchlosť, súperovým hráčom sa behom niekoľkých sekúnd vzdialil na niekoľko metrov, v niektorých momentoch sa zdalo, že ho nikdy nikto nedobehne. Jeho rýchle úniky ale pre našich súperov ani zďaleka neboli také nebezpečné ako sa na prvý pohľad zdalo. Bartovič bol naším druhým najaktívnejším strelcom. Puk z jeho hokejky smeroval na bránu až jedenásťkrát. Streľba však bola žalostná, o čom svedčí fakt, že zo svojich šancí nedokázal vyťažiť ani jeden gól.

Tomáš Marcinko (4) – Marcinko odohral na Olympiáde len jeden zápas a to tiež nie celý. Nebyť jeho nešťastného zranenia kolena, kvôli ktorému príde o zvyšok sezóny, jeho hodnotenie by mohlo byť ešte o polovicu vyššie. Počas necelých desiatich minút, ktoré stihol odohrať proti USA, dokázal, že jeho nominácia bola oprávnená.

Tomáš Záborský (5,5) – Záborský je vnímaný ako strelec. Strelecky sa na Olympiáde presadiť nedokázal, no snahu mu nemožno uprieť. Nastúpil do troch zápasov a vo všetkých patril medzi našich najaktívnejších hráčov. Ak sa však chce zaradiť medzi skutočné opory nášho tímu, musí začať strieľať góly, a to pravidelne.

Marián Hossa (6,5) – 4 zápasy, 2 góly, 1 asistencia. Bilancia to zlá nie je, no to by nemohla byť reč o Mariánovi Hossovi. Ten má totižto naviac a hoci mu udeľujeme najvyššie hodnotenie medzi útočníkmi, všetci si dobre uvedomujeme, že Marián je hráčom, ktorý je kvalitatívne úplne inde než drvivá väčšina ostatných. V pozápasových hodnoteniach mal pravidelne zbierať osmičky a deviatky a mal sa radiť medzi najlepších hráčov na turnaji. Dvojnásobný držiteľ Stanley Cupu nesklamal, ale ani neoslnil. Opäť v defenzívnej činnosti prevyšoval ostatných hráčov, no v útoku sa od neho očakávalo oveľa viac.

Tomáš Kopecký (4,5) – Kopeckému dávame rovnakú známku ako Marcinkovi. Pretože práve útočník Floridy sa pridal k útočníkovi Košíc a stal sa druhým maródom nášho slovenského celku. V prvom dueli proti USA odohral solídny zápas, viac sa však od neho očakávalo v útočnej fáze. Ak sa však objavil na ľade, tréner Vůjtek sa nemal čoho obávať. Hráč, ktorý zo ZOH odstúpil pre podozrenie na otras mozgu odohral každé svoje striedanie veľmi spoľahlivo.  

Peter Ölvecký (4,5) – Od tohto hráča sa očakávala predovšetkým svedomitá práca v obrane a taktiež čo najväčší počet vyhraných buly. Sčasti dokázal naplniť to prvé, na vhadzovaniach nepôsobil tak sebaisto ako by sa to od neho očakávalo, no snahu mu nebolo možné uprieť.

Marcel Hossa (1) – Zo siedmeho najlepšieho strelca KHL sa stal krotký hráč, ktorý počas štyroch zápasov vyslal na súperovu bránu rovnaký počet striel. Zväčša to pritom boli len nahodenia pukov do stredu brány, ktorými sa snažil pre Slovákov vybojovať útočné pásmo. Mladší z Hossov opäť potvrdil, že do reprezentácie nepatrí.

Tomáš Tatar (6,5) – Obrovská škoda pre slovenských hokejistov, že si Tatar nedokázal v ostatných zápasoch nadviazať na svoju výkonnosť zo zápasu s USA, v ktorom bol našou najväčšou útočnou zbraňou. Turnaj zakončil s bilanciou 1+1 a rozhodne bol jedným z našich najlepších hráčov na olympijských hrách. Väčšinu zápasov strávil v prvej formácii, od hráča elitného útoku sa od neho očakával rozhodne väčší bodový prínos. Bodové kritérium nesplnil ani jeden z našich útočníkov a tak by nebolo správne vyčítať nízku produktivitu len detroitskému krídelníkovi.

Michel Miklík (3) – Do nášho tímu prišiel so štatútom najproduktívnejšieho hráča bratislavského Slovana a zároveň aj jeho najlepšieho strelca. Svoju povesť ale na Olympiáde nepotvrdil. Vo viacerých momentoch  bol pritom na tom správnom mieste a dostal sa do viacerých veľmi sľubných príležitostí. Na Olympiáde nezískal ani jeden bod, s bilanciou -4 patril medzi našich najhorších hráčov v tejto štatistike.

Branko Radivojevič (2) – Ľady medzinárodných stretnutí niekedy brázdil s povesťou obávaného strelca. Množstvo ľudí doteraz spomína na jeho nádherné góly počas MS 2012. To je už však dávno za nami a jediným pozitívom, ktoré môžeme pri jeho mene spomenúť je solídna defenzíva. V útočnej tretine bol bezzubý a taktiež mu chýbala bojovnosť, ktorá kedysi bola jeho hlavnou doménou.

Význam známok

Stupnica je v rozmedzí 1-10, čiže presne v strede je známka 5,5, ktorá predstavuje priemerný výkon.

10 - Historický výkon
9 - Svetový výkon
8 - Vynikajúci výkon
7 - Dobrý výkon
6 - Mierne nadpriemerný výkon
5 - Mierne podpriemerný výkon
4 - Zlý výkon
3 - Nedostatočný výkon
2 - Otrasný výkon
1 - Katastrofálny výkon

V diskusii oznámkujte výkony našich reprezentantov. Kto by si podľa vás zaslúžil vyššiu, respektíve nižšiu známku?