Slovenská športová verejnosť vie byť niekedy skutočne nekompromisná a našich športovcov vie dostatočne zhodiť za každý jeden nevydarený výkon. Svoje by o tom vedela hovoriť aj naša tohtoročná olympionička v akrobatickom lyžovaní slopestyle Natália Šlepecká.

Natálií tohtoročná olympiáda absolútne nevyšla podľa vlastných predstáv. Ešte na tréningu si totiž narazila operované koleno a aby toho nebolo málo, pridala sa k tomu aj nečakaná viróza. Slovenského fanúšika, ale žiadne „výhovorky“ nezaujímajú a Natáliinu účasť na tohtoročných ZOH totálne zniesol pod čiernu zem. Tieto negatívne ohlasy neboli ľahostajné ani nám a preto sa redakcia šport7 rozhodla, čerstvú olympioničku zo Soči vyspovedať v krátkom rozhovore.

Len pred niekoľkým dňami ste sa vrátili zo ZOH. Ako Vás po príchode domov prijali fanúšikovia, či rodina? Stihli ste už Vašu olympijskú účasť osláviť?

Oslava zatiaľ neprebehla, som totiž stále dosť chorá, takže som dostala nové antibiotika a dúfam, že čoskoro sa budem môcť znova zapojiť do tréningového procesu, nie som zvyknutá byť tak dlho bez tréningu. Doma sa všetci tešili z môjho návratu, či už rodina alebo kamaráti. Na ulici ma zastavujú známi a blahoželajú mi k účasti a vypytujú sa ma na detaily zo Soči. Keďže som nepretekala tak ako som chcela, oslavovať ani neplánujem.

Natália samozrejme nedá mi neopýtať sa na Váš samotný olympijsky pretek. Ten sa počas olympiády v médiách skutočne poriadne pretriasal. Mnohí Vám vyčítali dokonca to, prečo ste sa s takýmto neľahkým zdravotným stavom vôbec postavili na štart. Takéto negatívne ohlasy zrejme žiadneho športovca nepotešia. Čo Vás mrzí v tomto smere viac, ich negatívny postoj, či Vaša nevydarená olympiáda?

Určite ma najviac mrzí to, že som nemohla predviesť to, čo na lyžiach viem. Predsa len moja účasť na ZOH nebola náhodná, musela som sa kvalifikovať medzi top 24 žien na svete a už to nebolo ľahké. Príprave som venovala veľa času, popri zamestnaní som posledné dva roky nemala čas na nič iné a určite to zamrzí, keď to nevyjde. To je však šport a škoda teraz nad tým plakať, treba sa znova zahryznúť do tréningu. Našťastie sa nestalo nič horšie, množstvo ľudí sa na olympijských tratiach zranilo vážnejšie.

Mohli by ste nám teda prezradiť ako je na tom Váš zdravotný stav teraz? Podrobí sa Vaše koleno po tejto olympijskej záťaži ešte nejakému ďalšiemu špeciálnemu vyšetreniu?

Koleno sa už cíti lepšie, je však mimo akejkoľvek záťaže, pomaly by som ho chcela zaťažovať koncom týždňa aby som posilnila svalstvo. Magnetická rezonancia ukázala narazenú a odštiepenú chrupavku, verím že oddych mu prospeje a čoskoro sa budem môcť vrátiť k tréningu.

Na ZOH ste sa však nepredstavili sama. Okrem Vás reprezentovala Slovensko v tejto disciplíne aj Vaša kolegyňa Zuzka Stromková. Podporovali ste sa navzájom?

Áno so Zuzkou spolu cestujeme po pretekoch počas celej zimnej sezóny a určite sme rady, že to môžeme všetko prežívať spolu. Navzájom sa podporujeme, radíme si a fandime. Zuzka je tiež skvela fotografka, takže často si z ciest donášam aj zaujímavé fotky.

ZOH v Soči sa pre Vás skončili síce neúspechom, no aj napriek tomu, odniesli ste si z tohtoročnej olympiády aspoň niečo pozitívne?

Za svoju účasť na ZOH som vďačná, dostala som množstvo podporných a milých správ, kde mi známi aj neznámi ľudia fandia za to, že som sa nepoddala chorobe a zraneniu a postavila sa na štart. Samozrejme sú tu aj opačné názory, ale nedivím sa. Ľuďom na Slovensku sa žije ťažko a čakajú od športovcov, že im budú robiť radosť. Určite som veľmi vďačná za túto skúsenosť a za zážitky, ktoré som v súvislosti so ZOH mala, či už v samotnom Soči, alebo pri príprave.

Bude Vaším cieľom olympijská nominácia aj o ďalšie štyri roky?

Štyri roky sú dlhá doba a myslím si, že bude extrémne náročne pre ktoréhokoľvek športovca zo Slovenka sa v našej disciplíne opäť kvalifikovať. Ja sa chcem sústrediť na zostávajúce preteky Svetového pohára a na MS 2015, ďalej momentálne nehľadím.