Po hanebných výkonoch a výsledkov v Soči sa zrazu začali rozoberať veci, ktoré sú síce zaujímavé, ale už nepodstatné. Všetky problémy okolo nominácie sa mali riešiť vtedy, keď to ešte malo nejaký význam, teraz to nemá už žiadny!

Komentár Filipa Chudého

Slovenská hokejová reprezentácia už nie je v Soči, ale v dejisku ZOH aj tak nechala smrad. Chlapci z NHL si s úľavou odfúkli, že ho už nemusia dýchať. Teraz sa posnažia vo svojich kluboch dať nejaký gól, po ktorom budú čakať, že na Slovensku budú za nejakých hrdinov. Ale ak sa nimi chceli stať, tak mali zabrať v reprezentačnom drese. Európski hráči sa zas ukázali ako „hrdinovia“ po návrate, keď si priamo z Viedne samostatne vybavili odvoz, len aby nemuseli čeliť otázkam novinárov v Bratislave. A je tiež symbolické, že neprišli spolu autobusom ako tím, ale každý išiel sám či po skupinkách.

A presne na skupinky je rozdelená aj naša reprezentácia. Toto nie je v žiadnom prípade dobrá partia, ktorá by ťahala za jeden koniec povrazu. Ani sa netreba Višňovskému čudovať, že sa mu v konečnom dôsledku do Soči nechcelo. Hlava z pomerov v slovenskom hokeji ho určite bolela viac ako po otrase mozgu.

Už by sa aj film mohol natočiť na tému (ne)nominácie Šatana na ZOH 2014. Len si nie som istý žánrom. Komédia, triler, dráma…? Natočiť by sa dalo určite na každú nôtu. Ja osobne by som sa priklonil ku komédii na štýl Kokosy na snehu. Príbeh jamajských bobistov zo ZOH 1988 je vo svete veľmi obľúbený. Takto by sme teda získali priaznivcov aj my! Veď aj v Soči boli novodobí kokosy z Jamajky určite oveľa obľúbenejší a sledovanejší ako naši hokejisti. A pritom skončili rovnako, predposlední!

Ten smrad v Soči teraz chceli vyvetrať tréner s generálnym manažérom, keď vcelku otvorene začali hovoriť, lenže už je to bezpredmetné. Slovensko na turnaji už predsa prehralo každý zápas, hráči sú už doma a spor už ani do budúcnosti netreba na reprezentačnej úrovni riešiť, keďže Šatan ukončí kariéru už možno za dva týždne a Višňovský reprezentačnú zapichol už po MS 2011. Zo športovej stránky nás už nemusí zaujímať ako si v budúcnosti (ak vôbec) vyriešia svoj spor dvaja velikáni slovenského hokeja, to je ich osobná vec.

Takto otvorene ako včera mali hovoriť kompetentní už dávno dopredu, potom by nevznikol chaos aký nastal. Lenže plán bol taký, aby sa všetko ututlalo a o ničom nehovorilo, čo je chyba. Veci sa totiž vždy majú riešiť otvorene, nie zahmlievaním. Teraz sa tu začína priamo hovoriť o tom, že Šatan nešiel kvôli Chárovi a Višňovský kvôli Šatanovi... A pritom je naozaj už zbytočné to teraz rozoberať, veď čo sa tým zmení? Predposledné miesto a štyri prehry nám už zostanú.

V diskusii sa vyjadrite, čo hovoríte na to, že nominácia sa „rieši“ až po turnaji.