Sizyfovskú úlohu Andreas Žampa ako-tak zvládol: "Masaker!"
Soči/ Červená Poľana 22. februára (TASR) - Prísť do cieľa olympijského slalomu, to je vždy náročná úloha. Pre lyžiarov s vysokým štartovým číslom priam sizyfovská.
Tento obrazu je samozrejme naruby, lebo kým mytologický hrdina musel za trest pre svoju bystrosť tlačiť balvan do kopca, pretekári potrestaní zhoršujúcimi sa podmienkami majú za úlohu čo najumnejšie zísť dole.
Na svahu v Ružovej osade to so štartovými číslami po 50-ke bolo naozaj prakticky beznádejne. Buď to pustíš naplno a vypadneš, ale pôjdeš múdro a prídeš do cieľa s veľkou stratou. Nič medzitým nejestvovalo, ako posledný sa do prvej 30-ky 2. kola kvalifikoval slalomár s číslom 42. Po ňom potopa, záplavy mnohosekundových odstupov. Slovenský lyžiar Matej Falat mal 61-ku a vypadol hneď na začiatku. TASR povedal, že už na štarte videl značne rozbitý povrch, ale na nič sa nevyhováral:
"Boli tam riadne vandle, chytil som špicara. Hnevá ma to, že sa mi to stalo skoro, v piatej alebo v šiestej bráne. Vzalo mi to vnútornú lyžu akoby do oblúka a zobral som bránku z druhej strany Kebyže padnem dole, alebo aspoň v polovici, tak si poviem, stane sa. Ale tak vysoko, to je hanba. Videl som síce zhora, aké sú tam diery a ako tam každý skáče, ale aj tak, mal som vydržať dlhšie."
To Andreas Žampa mal viac šťastia a hoci vyšiel mimo kurzu, hneď sa vrátil, dojazdil štandardne a klasifikovali ho. Hoci logicky s obrovskou stratou 11,95 s, ale na 67. mieste predstihol ďalších desiatich súperov, nerátajúc 37 tých, ktorí nedokončili. "Bol to boj. V tom strede to bolo celkom dobré, najmä ten výjazd do toho strmého na cieľ. Ale celkovo to bol masaker, brutálne diery. Ako keby tam kopali kanál," vyznal sa pre TASR.
Adam Žampa, ktorý bol v 1. kole na 26. mieste, avizoval, že jeho mladší brat pôjde naplno. Nie je primárne slalomár a nemá tak čo stratiť. "Hej, išiel som naplno, ale ma to prekvapilo hneď v prvých bránach. Videl som to zo štartu a chcel som tie diery obísť, ale aj tak ma to tam začalo hádzať," konštatoval Andreas.
To, že sa rýchlo vrátil do bránky, v ktorej ho to vyradilo z kurzu, to bol podvedomý reflex: "Chcel som si vyskúšať aj druhé kolo. Každá jazda s olympijskou atmosférou je dobrá. Do budúcnosti. Mám dvadsať rokov a azda sa mi to zíde."