Soči/ Červená Poľana 23. februára (TASR) - Priemer z 26+1 je 13,5. Medzi touto fiktívnou výslednicou a reálnym umiestnením Adama Žampu v olympijskom slalome je priepastný. Nie je to žiadny výnimočný úkaz, avšak je pozoruhodný a v prípade slovenského lyžiara má šieste miesto svoje špecifikum so zvučným menom - Kostelič.

Žampa v 1. kole záverečnej súťaže zjazdárskeho programu nad Červenou Poľanou pri Soči nepredviedol svoje optimum. Strata na šampióna Maria Matta sa síce neprešvihla cez tri sekundy a ani 26. miesto nebola žiadna katastrofa, lenže na odmäkovom povrchu sa trať veľmi rýchlo rozbíjala. A po svojom štartovom čísle 30 spoznal už len dvoch rýchlejších súperov.

V rozhovore pre TASR však pomenoval dôvody svojej nespokojnosti komplexnejšie: "V hornej časti som to držal a ani sám neviem, prečo. Možno to bolo tým, že som sledoval veľa pretekárov predo mnou a v telke to vyzerá ináč, ako je to naozaj. Išiel som opatrne a ani v tej strednej časti som to príliš neodbrzdil. Tam dole to nebolo už také zlé, ale celkovo som nešiel moju jazdu. Jediné šťastie bolo, že som bol do tridsať, kebyže nie, tak je v mojom prípade po pretekoch."

Nielen pre výhodnú štartovú pozíciu číslo 5 si Žampa od 2. kola sľuboval veľa. Faktor Anteho Kosteliča ako architekta trate druhej časti slalomu bol veľmi dôležitý. "Druhé kolo bude stavať Ante Kostelič, bude veľmi technické, veľmi zatočené. Toto prvé kolo malo okolo 47 sekúnd, nebudem sa čudovať, keď to druhé bude mať cez päťdesiat, to bude mať určite," tipoval Adam po prvom a teda odhadol to náramne.

Parametrom môže byť napríklad aj olympijský víťaz - kým v prvej jazde Mario Matt dosiahol najlepší čas v hodnote 46,70 s, v druhej mu v šiestom výkone kola namerali 55,14, teda rozdiel viac ako 8 sekúnd. To je v slalome večnosť, o to viac, že aj prvé kolo malo riadne "zavreté" brány. No v druhom sa otec zjazdárskych šampiónov Janice a Ivicu Kosteliča vôbec "nepáral". Napriek obrovskej kritike z radov alpských veľmocí. Búrku nevôle zožal už jeho slalom do superkombinácie, ktorý postavil ako špeciálny. "To je zákon schválnosti. Rakúšania, Nemci, Američania i ďalší nechcú, aby staval. Ale na olympiáde sa to žrebuje a jeho vyžrebovali vtedy a aj teraz na druhé kolo. To je proste vyššia moc...," konštatoval Žampa, ktorý si naopak nesťažoval. Pred ZOH i počas nich trénoval s Ivicom Kosteličom a zistil, že: "Na tejto trati musí človek rozmýšľať."

V slalomových kurzoch Anteho Kosteliča si človek ťažko hľadá rytmus, resp. ho nesmie hľadať za každú cenu. Neslobodno vo vidine tempa prepáliť extrémne rýchly nájazd do strminy, lebo v ďalšej bránke sa pretekár dostane príliš nízko pod ňu. A treba dávať tiež "bacha" na ploché úseky, kde otrodoxní stavitelia robia kolmice z dvoj- až trojbránok, kým svojhlavý Chorvát to tam ľúbi zatočiť, čím zjazdára dostáva až do pozície bežca na lyžiach... Adam Žampa to vystihol: "Stavia slalomy na hlavu. Ale to mne vyhovuje."

V druhom kole statočný slovenský športovec splnil svoje predsavzatie. "Išiel som úplne na riziko. Hore som to v tej dvojbráne takmer až príliš prisadol, trochu mi tam ušli lyže. Ale cítil som, že to musím rozbaliť a tak som to rozbalil. Ďakujem Kosteličovcom za to, že mi počas olympiády umožnili spoločne trénovať, na týchto hrách som to zúročil."

Neskôr otec Tomáš Žampa TASR prezradil, že Antemu Kosteličovi do remesla frflali najmä Švajčiari a Francúzi. Pritom aj vďaka jeho vytýčeniu slalomovej časti sa Švajčiar Sandro Viletta stal prekvapujúcim olympijským víťazom v súťaži zjazdárskej všestrannosti. Adam spomínal aj ponosy Rakúšanov, ktorí v kvóte štyroch štartujúcich stratili polovicu v 1. kole a zostávajúci dvaja v druhom dobyli zlato a striebro.

Samotný Ivica Kostelič nevyťažil z otcových špecifík to, čo by si želal. V superkombinácii bolo striebro pre neho malou prehrou, lebo túžil končene získať olympijský titul. Po veľmi nádejnom zjazde dostal v slalome od Vilettu niečo vyše sekundy a napríklad Adam Žampa mu dal 1,26 s. Zdá sa, že alpská smotánka kritizuje Anteho Kosteliča len z princípu.