Neustále počúvame, že slovenskému športu v porovnaní so svetom uteká vlak. Kto onen vlakový svet tvorí?

 Na porovnávanie nie je veľa vhodných kandidátov, veď keď vytiahneme susedných Čechov, plačeme, že je ich dvakrát viac, keď vytiahneme iný štát, buď sú primalí oni, alebo sú nevyspelí a vedia len šport, alebo sú príliš bohatí, príliš ambiciózni. Jednoducho, porovnávať sa s nikým nemôžeme, a tak vlastne s nikým v porovnávaní neprehrávame.

Horšie to je vtedy, keď predsa len nájdeme na porovnanie vhodnú krajinu. Pozrime sa na také Fínsko. Fíni mali v roku 2013 5,45 milióna obyvateľov, Slovensko rok predtým 5,41. Oba národy obľubujú vodku (veľa vodky), oba národy sa môžu pochváliť krásnymi ženami, oba národy sa radi potia (Fíni vo svojich saunách, my pri kopaní zemiakov). Nás utláčali Maďari, Rakúšania, či komunisti, Fínov Švédi, Rusi a zima. My sme menší brat susedného Česka, Fíni sú menším, podceňovaným bratom Švédska. Naši cp-čkári v Praze mluvěj, Fíni sa zase na základke učia po švédsky. Obaja máme v abecede široké ä, my našťastie nekladieme dve za sebou. Obe krajiny sa môžu pochváliť krásnou prírodou a nudnými “veľkomestami”. Slováci vzhliadajú k svojmu Jánošíkovi, Fíni k Santa Klausovi. Fínsko je krajina tisícich jazier, Slovensko je krajina tisícich (športových) jaziev. Bolia všetky do jednej.

Podobností je veľa, a tak snáď môžeme porovnať Slovensko práve s Fínskom. Hovorí sa, že prístup k športu spoznáš podľa jeho výkladnej skrine. V obidvoch krajinách je športom číslo 1 hokej. Zatiaľ, čo Suomi registrujú 66 636 hokejistov, z toho 37 071 mládežníkov, na Slovensku máme dokopy 9 230 ľudí šermujúcich s hokejkami, z ktorých je neplnoletých 6 754 kusov. Zatiaľ, čo vo Fínsku môžu mladí začínať na jednom z 259 ihrísk pod strechou a 15 na sviežom vzduchu, u nás si môžu “vybrať” jeden zo 60 krytých a 17 “holých” štadiónov. Zatiaľ, čo vo Fínsku v hokeji mladých podporuje štát a škola, u nás im bráni v prístupe na štadión súkromník, či zadĺžený klub. Zatiaľ, čo sa u nás rodičia potýkajú často s neriešiteľnou úlohou kúpy predraženej hokejovej výstroje so všetkými chráničmi a vestami, vo Fínsku ich ani nepotrebujú, keďže prvé hokejové roky patria čisto bezkontaktnému korčuľovaniu. 

Fínsky hokej získal svoju prvú zlatú medailu po obrovsky dlhom období až v roku 1995. Slováci sa prekúsali do A-kategórie neuveriteľne rýchlo a zlato vešali na klinec v poličke už po 9 rokoch samostatnej existencie. Kým Fínov vytúžený úspech naštartoval, Slováci zaspali na vavrínoch a zúrivou rýchlosťou začali padať čoraz bližie hokejovému dnu. Kým Fíni vyhrávajú naďalej medaily na MS ako na bežiacom páse, štyrikrát získali olympijsku medailu a už dokonca vyhrávajú aj juniorské majstrovstvá sveta, Slováci bojujú v mládežníckych kategóriách o záchranu a čoskoro budú možno aj v tej seniorskej. 

Nedajte sa oklamať, Fíni nemajú jedinú záľubu v hokeji. Na zimnej olympiáde sa tento rok tešili z bilancie 1-3-1, štyri roky predtým získali tiež 5 medailí, hoci bez zlata. A že tam len mrzne a nemajú čo iné robiť? Bilancia z Londýna 2012 zahŕňa 3 medaily, 60. miesto, len jedno za “teplomilným” Slovenskom. Šport je úspešný ako celok, pretože sa mu dostatočne venujú.

Nie, nie je to len o Fínsku. Na celej (Zdeno) Čáre by sme prehrali v porovnaní športového systému aj s oveľa menšími Slovincami, Lotyšmi, takmer rovnako veľkými Nórmi, Chorvátmi… a ďalej už ani nejdem pokračovať.

Ak sa teda niektorí ľudia divia, o akom vlaku sa to hovorí v súvislosti s našim športovým meškaním, musia si uvedomiť, že nemá označenie IC, EC, Pendolíno, či TGV, ale má označenie “CS” (čítaj: celý svet). Je len otázkou, či po vykopnutí z jeho posledného vagóna chceme oplakávať spôsobené jazvy, alebo sa oprášime a začneme v diaľke miznúci dopravný prostriedok zo všetkých síl naháňať.