Jaroslav Halák sa po výmene zo dňa na deň dostal z klubu, ktorý mal najväčšie méty do klubu, ktorý je najhorší v NHL. Môžeme nájsť na tejto výmene pozitíva pre slovenského gólmana?

Komentár Jakuba Mihálika

Biznis je biznis. V NHL to platí dvojnásobne. Kolotoču presúvania hokejistov ako šachových figúriek sa nevyhne nikto, ani slovenskí hokejisti. To zdravo pochopil aj Jaroslav Halák, ktorý hneď po trejde poprial svojmu bývalému zamestnávateľovi veľa štastia v play-off. Napriek tomu, že on sa doňho nepozrie, napriek tomu, že bude pôsobiť v tejto sezóne najhoršom tíme celej zámorskej súťaže.

Na Slovensku okamžite mnoho fanúšikov zalamovalo rukami, boli totiž zvyknutí na Haláka v dobrom tíme, s dobrými číslami, s veľkou šancou na Stanley cup. Viac ma zarazili tí, ktorí škodoradostne Halákovi „dopriali“ Sabres. Že Soči. Že trápne. Nemyslím si však, že prestup Haláka do Buffala je športovou tragédiou nášho najlepšieho hokejového brankára.

Jedným z dôvodov môže byť fakt, že kolotoč výmien, ktorý Sabres naštartovali v tejto sezóne a ktorý si za „obete“ vybral Vaneka, Sekeru, Millera, či Ehrhoffa, nemusí byť na konci. Sabres nezáleží na tejto sezóne, sú v procese obmeny kádra a ich cieľom číslo jeden je zisk čo najväčšieho počtu prvokolových výberov v draftoch. To môže spôsobiť, že sa Halák ešte do 5. marca poberie z klubu so slávnou históriou, ku ktorej prispeli aj Miroslav Šatan, či Dominik Hašek. Spomína sa Minnesota, čiže tím s podobnými ambíciami ako Blues, tím s podobnou defenzívnou taktikou, ktorá Halákovi v meste blues svedčala. Pri tejto výmene by Halák príliš nestratil, ba naopak, pri prípadnej výmene za Bäckstroma by razom získal post neohroziteľnej brankárskej jednotky, ktorá mu v St. Louis tak pevne nenáležala.

Ak by sa Sabres nerozhodli v priebehu nasledujúcich troch dní Haláka vymeniť a ponechali by si ho, takisto by bratislavský rodák mohol naladiť pozitívnu strunu. Sabres skutočne prestavujú mužstvo. V najbližších dvoch rokoch by mohli poškuľovať po viac ako piatich prvokolových výberoch. Byť súčasťou mladého, dravého tímu a byť v ňom v pozícii lídra, to tiež nie je na zahodenie. 

Keďže je táto sezóna pre Sabres stratená, Jaro môže po prekvapivom trejde nabrať sebavedomie v novom klube, veď pokaziť sa sezóna už viac nedá, takže faktor stres odpadá. Ani v Buffale nebude mať Halák tak silnú konkurenciu ako v podobe Elliota, hoci Enrotha v žiadnom prípade nepodceňujem. Sabres skončí sezóna dosť skoro, čo by z pohľadu slovenskej reprezentácie mohlo znamenať Jarovu účasť v Minsku na májových MS. Znovunájdenie reprezentačnej istoty, ako aj znovuzískanie (neodôvodnene) stratenej dôvery fanúšikov by mohli byť príjemným bonusom v rámci novej kapitoly Halákovej kariéry. 

Prirodzene, každý hráč chce byť v najlepšom klube, tu a teraz, nie, keď sa jedného dňa prestavia. Napriek tomu však slovenský reprezentačný brankár nemusí na prestup pozerať ako na krok späť v kariére. Halák má príležitosť na ďalší svieži štart vo svojom úspešnom brankárskom živote. Predviedol už nejeden.