Práve skončený týždeň je definitívne minulosťou, ale aj v ňom sa odohrali zaujímavé udalosti, ktoré neobišli ani svet športu. Prinášame vám to najzaujímavejšie čo šport v ňom ponúkol, či už doma, alebo vo svete.

Komentár Filipa Chudého

Po dobrom výkone našej reprezentácie v Izraeli sa dobrá nálada Slovenskom len tak šírila. Bola radosť sa pozerať na výkony našich futbalistov a zvlášť na tých mladších. Tým nechcem v žiadnom prípade povedať, že „starí“ hrali zle, pretože aj oni hrali veľmi dobre, lenže od Škrtela, Ďuricu, Hamšíka a aj Jakubka to už môžeme brať ako samozrejmosť, oni si to svoje totiž takmer vždy odohrajú. Hádam definitívne späť sa do tejto skupiny vrátili aj Mucha, Pekarík či Šesták. K mladým nemôžeme radiť už ani Weissa, a to nielen na základe toho, že je čerstvým otcom, k čomu blahoželáme.

Weiss je ukážkovým príkladom toho, ako sa z talentovaného hráča stal ťahúň národného mužstva. Asi sa toto konštatovanie nebude páčiť všetkým, ale vec sa má tak, že na Weissovi už stojí naša reprezentácia. Mňa osobne definitívne presvedčil výkonmi na jeseň minulého roka a v podobnom duchu pokračoval aj v Izraeli. Domáci tréner Eli Guttman po zápase práve syna bývalého reprezentačného trénera označil za individualitu aké on v kádri nemá a zaradil ho na rovnakú úroveň k Škrtelovi a Hamšíkovi.

Pre nás iba dobre, že súperi takto uznávajú viacero našich hráčov. Ja by som sa nebál k nim zaradiť čoskoro aj Kucku, ktorý už bol síce viackrát veľmi blízko k statusu pre reprezentáciu nenahraditeľný, ale vždy ho niečo, najčastejšie zranenia, zastavili. Práve Ján Kozák označil Kucku za najdôležitejšieho hráča pre reprezentáciu z jeho pohľadu. Nie preto že by ním už bol, ale preto, že by sa ním mal stať.

A to z toho dôvodu, že na jeho poste nemáme poriadnu alternatívu. Kucka má prepojiť našu ofenzívu s defenzívou, čo bude pre našu hru možno rozhodujúce. Teraz na jeho poste skúšal Štefánika, ale ten je zvyknutý hrať inde. V druhom polčase, aj keď pri zmenenom rozostavení, ukázal Hamšík svoje umenie o líniu nižšie, ale do budúcna by bolo škodou nevyužiť ho tam, kde sa ho bojí každý súper.

V reprezentácii je jasne badateľný nárast konkurencie, hoci, bohužiaľ, nie všade. Ale taký Norbert Gyömbér hneď ukázal, že je to nielen hráč do kádra, ale priamo do zostavy. Samozrejme, čaká ho ešte veľmi dlhá cesta, aby sa raz mohol stať reprezentačnou ikonou, ale má na to všetky predpoklady.

Tie stále má aj Stoch, hoci on už lídrom mal byť. Pred Weissom mal v reprezentačných začiatkoch vždy jeden krok náskok. Začal skôr reprezentovať, skôr dostal šancu v klube, skôr sa presadil v seniorskom futbale, ale potom sa zrazu vo vývoji zastavil, čo trvá doteraz. Weiss ho nielen preto už výrazne preskočil. Nitriansky odchovanec sa dúfajme v krátkom čase opäť svojmu reprezentačnému dvojčaťu vyrovná, ergo, mali by sme ďalšieho ťahúňa a to by sa už aj Španielom ťažšie na nás pripravovalo.

V diskusii sa vyjadrite, ktorí naši hráči budú už čoskoro pre reprezentáciu nenahraditeľní?