Tak povediac z ničoho nič vletel belgický futbal medzi svetovú špičku. Červení diabli síce patrili medzi nebezpečné tímy európskeho stredu celé desaťročia, no pred niekoľkými rokmi, či možno mesiacmi opustili zónu priemernosti a vystrelili ako raketa medzi futbalovú elitu sveta.

Popísalo sa o tom mnoho. Belgičania začali investovať do svojej mládeže a momentálne z ich zasadeného semienka vyrastá zlatá generácia belgického futbalu. Z balancovania medzi tretím a štvrtým výkonnostným košom je zrazu reprezentácia na hranici najlepšej desiatky sveta. Belgickí futbalisti sú horúcejším trhovým artiklom ako teplé belgické vafle a manažérom veľkoklubov sa pri prestupových možnostiach zahŕňajúcich hráča belgickej národnosti rozžiaria oči ako po dobre vychladenej belgickej šestnástke. Nečudo, že belgická reprezentácia razom získala množstvo fanúšikov.

Belgičania sa po výborne zvládnutej kvalifikácii na MS 2014, v ktorej im žreb pridelil „skupinu smrti“, v očiach fanúšikov stali akýmsi čiernym koňom záverečného turnaja v Brazílii. Zle načasovaný ošiaľ okolo belgického futbalového boomu však prerástol zamýšľané a realistické medze. Tím, ktorý mal nenápadne v závetrí útočiť na pozície futbalových veľmocí, sa svojou kvalitou prezradil natoľko, že sa dostal do pozornosti súperov. Tajomstvo už nie je tajomstvom a v čiernej farbe zamaskovaný belgický kôň musí smutne odhodiť plášť a zaradiť sa medzi ostatných favorizovaných žrebcov. Ako spolufavorit strácate moment prekvapenia, už ste vy ten, na ktorého útočia zo závetria, nie ten, kto útočí.

Belgická futbalová reprezentácia pocestuje na futbalový šampionát do Brazílie ako jeden zo spolufavoritov. Nielen kvôli prezradenému tajomstvu o ich skutočnej sile, ale aj kvôli tomu, že im žreb po kvalifikačnej skupine smrti pridelil na záverečnom turnaji skupinu, ktorá by mala byť pre červených diablov prechádzkou rajom. Belgičania majú dostatočnú šírku kádra i kvalitu na to, aby vo vyraďovacej fáze narobili neplechu. No tri mesiace pred začiatkom turnaja nie sú v tak výhodnej pozícii, ako povedzme pred pár mesiacmi. A do istej miery za to paradoxne môže ich vlastný futbalový boom. 

Úspešné pôsobenia reprezentačných hráčov spôsobili, že vytvorili sami na seba tlak, ktorý doteraz ako čierny kôň nepoznali. Mnohí z nich prestúpili do veľkoklubov, iní na veľký prestup čakajú. Viac ako polovica reprezentačnej zostavy Belgicka sa momentálne trápi. Christian Benteke má na svojom konte polovičný počet gólov ako v minulom ročníku o takomto čase, Fellaini by do Manchestru United druhýkrát už asi nešiel, Alderweireld v Atléticu Madrid nehráva, van Buyten za Bayern hral naposledy, keď sa na konci letopočtu písala trojka, Defoura v Porte držia ako žiaka po škole, de Bruyne len nachádza chuť k futbalu, ktorú z neho vysala lavička na Stamford Bridge, spokojní so svojou pozíciou nie sú určite ani kohúti Chadli a Dembele. Navyše, mladíkom ako Thorgan Hazard, či Michy Batshuayi, stúpol belgický hype natoľko do hlavy, že miesto bojovania o nomináciu na MS pol roka riešia, do ktorého z nablýskaných veľkoklubov prestúpia, hoci hrať majú niekde inde.

Prirodzene, nie je všetko čierne a biele a aj u niektorých belgických hráčov môžeme sledovať dobrú formu. Základný prvok reprezentácie, Eden Hazard, je už stálicou. Formu chytili aj Nainggolan, ktorý prestúpil do AS Rím, či Dries Mertens, ktorému sa celkom darí v Neapole, no otázne je, či si spomenutí dvaja belgickí Taliani zahrajú, keďže Marc Wilmots podľa svojich vyhlásení dá prednosť hráčom, ktorí tvorili základ úspešného kvalifikačného ťaženia. O momentálne zlom výbere hráčov do základu belgickej reprezentácie svedčí fakt, že zápas vyhrali naposledy ešte v októbri. Odvtedy remíza doma s priemerným Walesom, prehra s Kolumbiou 0:2, prehra s Japonskom 2:3, remíza s Pobrežím Slonoviny 2:2. Na Belgičanov si zrazu dáva každý pozor a každý ide proti nim šokovať.

Belgičania stratili moment prekvapenia, napriek tomu zostávajú v pozícii spolufavorita. Nedostatok herných príležitostí hráčov, na ktorých sa tréner reprezentácie spolieha až príliš, však ohrozuje ladnosť pohybu belgického turnajového dostihu. Hrozí strnulosť. Zabrzdí táto strnulosť odhaleného čierneho koňa ešte pred začiatkom turnaja, alebo nasadením nových, na lavičke nevysedávajúcich hráčov, naplno odhalí celkovú silu belgického tímu? Ak by sme sa stali svedkami kroku číslo 2, môžeme belgický tím vidieť kráčať veľmi ďaleko. Silu na to má.