Kríza na Ukrajine zasahuje do všetkých sfér života a šport samozrejme nie je výnimkou. Čo bude s klubmi na sporných územiach?

Postreh Jakuba Mihálika

Situácia okolo ukrajinsko-ruských sporov tak nejak prirodzene prerastá do bežného života, ktorého je šport súčasťou. Už v Soči sme počas olympiády sledovali rôzne prejavy solidarity ukrajinských športovcov so svojimi spoluobčanmi, pokračovalo to na paralympiáde a problémy, zasahujúce športový život zďaleka nekončia. Práve naopak.

Bratislava sa v týchto dňoch a týždňoch stala prechodným domovom hokejistov klubu KHL, Donbassu Doneck, ktorý momentálne nemôže hrať svoje domáce zápasy v domovskom stánku.To síce možno privítal bratislavský divák, ktorý po trápení Slovanu vidí konečne kvalitný hokej, no to je tak jediné pozitívum na danej situácii. Štvrťfinalista hokejovej KHL dostal od vedenia ruskej súťaže zákaz hrať vo východoukrajinskom meste kvôli vyhrotenej situácii v danej oblasti, keďže existujú obavy o bezpečnosť hráčov a divákov. Práve diváci sú tak opäť v ofsajde a po tom, čo dotlačili svoj klub k štvrťfinálovému postupu, sa odmeny v podobe domácich zápasov nedočkajú.

Ešte horšie ako hokejový Doneck je na tom šport na Krymskom polostrove. Krym sa po udalostiach z uplynulých dní považuje za súčasť Ruska, no na polostrove pôsobí niekoľko profesionálnych športových klubov, ktoré však stále patria pod ukrajinské zväzy. Dvoma z nich sú aj futbalové kluby najvyššej ukrajinskej súťaže, Tavria Simferopol (historicky prvý ukrajinský majster) a Sevastopol. Hoci predstavitelia klubov ubezpečujú, že sezónu dokončia v rámci ukrajinskej ligy, už teraz vyhlasujú, že sa budú všetkými prostriedkami snažiť o prechod do ruskej Premier ligy. „Pracujeme na dopise pre UEFA, FIFA a Ukrajinskú futbalovú federáciu“, uviedol prezident Sevastopolu, Alexander Krasilnikov. 

Je však dopredu jasné, že akékoľvek odtrhnutie od ukrajinských športových federácií tamojší predstavitelia nepríjmu a podobný krok sa dá očakávať i od UEFA a FIFA, keďže oficiálne je Krymský polostrov stále ukrajinským územím. Na jednej strane tak stoja kluby, ktoré nechcú hrať ukrajinskú súťaž, pretože sa cítia byť ruským klubom, na strane druhej stoja pravidlá, ktoré im žiadnu inú súťaž hrať neumožňujú! Hokejom a futbalom to zďaleka nekončí a okrem klubov zasahuje tento stav aj individuálnych športovcov.

Viac ako neprehľadná situácia komplikuje športový život všetkým. Ani teraz neplatí, že politika a šport by sa nemali miešať a športový život viacerých odvetví závisí práve na politickej situácii. Tá súčasná robí z klubov bezdomovcov, zo športovcov zajatcov, z funckionárov dedkov-nevedkov a z divákov tých, čo na to doplácajú. Aj zo športového hľadiska si tak prajeme, aby sa situácia u našich východných susedov, čo najskôr vyriešila.