Slovenskí paralympionici si z tohtoročných ZPH v Soči odniesli dovedna sedem medailí – tri zlaté, dve strieborné a dve bronzové. Na svahoch Červenej Poľany si tak v záverečnej medailovej kvalifikácii dokázali vydobyť skvelé šieste miesto. O úspešnosti našich talentovaných paraolympionikov sme sa v exkluzívnom rozhovore porozprávali s hlavným predsedom Slovenského paralympijskeho výboru Jánom Riapošom.

Slovenská paralympijská výprava sa na tohtoročných ZPH opäť dočkala skvelého výsledkového ohodnotenia. Dovedna sedem získaných medailí jej v samom závere hier vydobylo skvelé 6. miesto v  celkovej klasifikácii krajín. Spokojnosť s odvedenou prácou našich paralympionikov je zrejme opodstatnená...

Určite áno, ale tieto výsledky nie sú iba dielom dvojtýždňového pobytu v Soči. Projekt ZPH 2014 sa začal ukončením hier vo Vancouvri 2010, prebiehal teda štyri roky a pracovalo na ňom veľa ľudí, vrátane klubov, zväzov, sekretariátu SPV. Naši športovci absolvovali počas spomínaných dvoch rokov dva svetové šampionáty (2011, 2013), každý rok niekoľko pretekov Svetového a Európskeho pohára na rôznych kontinentoch. Vlani v lete vycestovali po prvýkrát na preteky do Austrálie, aby mali zabezpečenú kontinuálnu prípravu na ZPH. Samozrejme, toto všetko stojí nemálo finančných prostriedkov. Preto musím touto cestou poďakovať za podporu Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu SR, ako aj všetkým našim partnerom a podporovateľom, bez ktorých pomoci by nebolo možné takýto úspech dosiahnuť. Čo sa týka samotných športovcov, ktorí vybojovali tieto cenné kovy, patrí im absolutórium za to, ako sa vyrovnali so všetkými nástrahami a bojovali za Slovensko.

Najúspešnejšou členkou výpravy sa stala zrakovo postihnutá športovkyňa Henrieta Farkašová, ktorá získala dve zlaté a jednu bronzovú medailu. Svoju medailovú zbierku tak dokázala obohatiť o ďalšie cenné kovy, vďaka čomu sa dostala na čelo poradia úspešnosti všetkých slovenských paralympionikov, vrátane letných športov (pozn. 5 zlatých, 1 strieborná, 1 bronzová medaila). S touto utešenou bilanciou dokázala predstihnúť dokonca aj Vás osobne. Ako hodnotíte jej olympijské výkony?

Heňa za tie roky dozrela športovo i ľudsky. V Turíne 2006 mala veľkú smolu, keď jej v predvečer ZPH odobrali zdravotní klasifikátori oprávnenie štartovať. Nezlomilo ju to, naopak správne športovo nabudilo a o štyri roky neskôr dosiahla vo Vancouvri famózny úspech – tri zlaté a jednu striebornú medailu. Očakávania a tlak na ňu bol pred Soči veľký a vtedy sa môže stať všeličo. Môže prísť zranenie, choroba zo stresu, zlé rozhodnutie v zlomku sekundy na trati a je po výsledku. Navyše obhájiť býva vždy ťažšie ako niečo získať prvýkrát. Za tie štyri roky sa zvýšila aj konkurencia v jej skupine. Aj preto považujem dve zlaté a jednu bronzovú medailu, ktoré získala spolu s navádzačkou Natáliou Šubrtovou za fantastický výsledok a verím, že vzhľadom na svoj vek ešte nepovedala posledné slovo na paralympijských zjazdovkách.

Prírodné podmienky v Soči tento rok žiaľ našim paralympionikom vôbec nepriali. Športoviská síce boli pre športovcov dokonalé pripravené, žiaľ nepríjemné počasie, ktoré sprevádzalo značnú časť hier im absolútne nenahrávalo do karát. Aké ohlasy vyvolal u nich tento nečakaný súper na trati? Bolo náročné súťažiť za takýchto podmienok?

Podmienky boli naozaj ťažké. Najskôr chýbal sneh a ten prvý, ktorý organizátori pripravili, priniesol viacero hrôzostrašných pádov. Našťastie, naši reprezentanti sa zraneniam vyhli. Potom súťažili v hmle, daždi, za sneženia, pod reflektormi. Niektorým sa nepozdávala podložka, ďalším neupravený terén, ktorý nás stál napríklad v slalome možno dve medaile. Ale na druhej strane – podmienky boli pre všetkých rovnaké, takže vracať sa k tejto téme nemá príliš zmysel. Medailová bilancia a celkové šieste miesto v hodnotení 45 krajín jasne dokazujú, že slovenskí športovci patrili k tým, ktorí sa s podmienkami dokázali najlepšie vyrovnať.

Slovenskí paralympionici sa na ZPH postarali už v druhom olympijskom období za sebou o ďalšiu fantastickú úspešnosť v konečnom medailovom hodnotení. Vo Vancouveri to bolo štvrté v Soči zas šieste finálové miesto. Oproti našim olympionikom, ktorí na nedávnych ZOH získali len jednu medailu, obstáli paralympionici omnoho lepšie. V čom vidíte podľa Vás najväčší rozdiel medzi týmito dvoma skupinami športovcov? Je to naozaj len o šťastí, alebo o lepšom zázemí, či športových podmienkach?

Je to hlavne o srdci a o hlave. Slovenskí paralympionici majú stále amatérsky štatút a to nielen v porovnaní s našimi olympionikmi, ale aj so zahraničnou konkurenciou. V strediskách vrcholového športu na Slovensku je zamestnaných okolo 300 olympionikov, ale iba jediná paralympionička – strelkyňa Veronika Vadovičová. Ak by sme porovnali vynaložené finančné prostriedky na jedinú medailu, ktorú získala SR na ZOH 2014 a hociktorú z medailí, ktorú vybojovali paralympionici, bol by to veľký rozdiel. Aj najväčší súperi našich paralympionikov na svahoch sú profesionáli, takže v porovnaní s našimi športovcami sa môžu nerušene a bez akýchkoľvek existenčných starostí venovať svojmu športu. O to viac si potom musíme ceniť výkony Henriety Farkašovej, Jakuba Kraka, Miroslava Harausa, Petry Smaržovej, ale aj ďalších, ktorí skončili na popredných priečkach hodnotenia. Sme radi, že aj v tomto sme sa ľady pohli a súčasná vláda pripravuje zmeny, ktoré by mali priniesť možnosť začlenenia viacerých našich športovcov do systému vrcholového športu ako je to v súčasnosti u olympionikov.

Aké vyhliadky má podľa Vás naša slovenská paralympijska výprava športovcov do budúcna. Pokúsi sa o podobný medailový reparát aj v Pyeong Changu v roku 2018?

Tento projekt sa začal už na druhý deň po skončení hier v Soči. Jeho vyvrcholenie je však ešte príliš ďaleko a dovtedy sa môže stať všeličo. Niekto môže skončiť s aktívnou činnosťou, iný si založí rodinu, ďalší sa môžu objaviť. A to nehovorím iba o lyžiaroch. Po prvýkrát v histórii sme mali na ZPH kolektívny šport – curling na vozíku. A naši športovci siahali pri premiérovej účasti po medailách. Chýbalo im jedno víťazstvo a kúsok šťastia. Verím, že o štyri roky v Kórei ho už budú mať. Po prvýkrát sa na ZPH predstavil ako športové odvetvie parasnoubording. A v ňom sa rozhodne nestratil náš Marek Hlavina – skvelý chlapec, ktorý môže k tomuto adrenalínovému športu motivovať aj ďalších adeptov. Do Pjongčangu povedie dlhá cesta, ale verím, že budeme v deň D pripravení minimálne tak ako pred Soči a opäť pripravíme našim priaznivcom veľa radosti.

Prehľad slovenských medailových umiestnení na ZPH v Soči 2014: 

Zlato: Henrieta Farkašová, navádzačka Natália Šubrtová (zjazd, obrovský slalom - zrakovo postihnuté), Jakub Krako, navádzač Martin Motyka (super G – zrakovo postihnutí) 

Striebro: Miroslav Haraus, navádzač Maroš Hudík (zjazd - zrakovo postihnutí), Jakub Krako, navádzač Martin Motyka (obrovský slalom - zrakovo postihnutí) 

Bronz: Henrieta Farkašová, navádzačka Natália Šubrtová (slalom - zrakovo postihnuté), Petra Smaržová (slalom - stojace)