Na povrch vyplávali informácie o tom, že hráči nášho jediného zástupcu v KHL, Slovanu Bratislava, nedostali výplatu od novembra minulého roku a dokonca pohrozili štrajkom. Čo si z tejto kauzy môžeme zobrať?

Komentár Jakuba Mihálika

Na Slovan sa to valí zo všetkých strán. Po naťahovačkách okolo Šatana, otrasných výkonoch a trápnom vypadnutí s Minskom aj z Pohára nádeje a po čachroch s trénerom Čadom, sa na štadióne, ktorý donedávna niesol meno Ondreja Nepelu, rodí ďalší problém.

Je až zahanbujúce, že si vedenie hokejového klubu, ktorý je samoproklamovanou vlajkovou ľoďou klubového hokeja na Slovensku, nedokáže plniť svoje povinnosti voči hráčom. Je chvályhodné, že hráči Belasých čakali s reakciou až do konca sezóny a odohrali zápasy, aj keď im meškajú výplaty dodnes. A nech ich odohrali akokoľvek zahanbujúco, zmluva je zmluva a aj hokejista bez výsledkov z niečoho žiť musí.
Ešte zahanbujúcejšie táto situácia pôsobí vtedy, ak si spomenieme, že Slovan opúšťal extraligu preto, že ju už údajne prerástol. Slovan je dnes v tej istej situácii ako naše extraligové kluby, s takými istými dlhmi a s takou istou hanbou. S tým rozdielom, že predstavitelia KHL asi nebudú takí slepohluchí ako predstavitelia Pro-hokeja, ktorý prevádzkuje extraligu.

Neplatenie výplat hráčom Slovana svedčí o dvoch veciach. Prvou je (ak opustíme špekulácie o tuneloch, a iných cestných prekážkach), že manažment Belasých je prinajmenšom neschopný. Tou druhou, ešte možno smutnejšou, že na Slovensku sa jednoducho klubový hokej robiť nevie, nedá a nechce.

Ako inak si vyložiť situáciu, ktorá v Slovane nastala? Slovanisti disponujú jedným z najkrajších štadiónov v Európe a nie sú futbalovým Arsenalom, ktorý by ho musel splácať. Zdedili ho po výstavbe pred MS 2011. Len pred pár dňami sme sa dozvedeli, že Slovan zarobil čisto na vstupnom 3 milióny eur. Nečudo, veď na pekný štadión chodia ľudia radi, či už sú z Bratislavy, alebo odinakadiaľ. A to aj napriek tomu, že vstupné v Bratislave patrí medzi najdrahšie v KHL. Akú ale odviedli prácu manažéri, keď ani jedny z najvyšších príjmov priamo od ľudí a priam až fanatickú podporu nadšencov, nedokázali premeniť na rozpočet, ktorý by dokázal pokryť platy hráčov?

Takmer nulovú. A to už od začiatku vstupu Slovana do KHL. Už v prvých mesiacoch mali Slovanisti problém dostať klubový rozpočet aspoň na tú úroveň, ktorú vyhlasovali. Aj s ním však boli jednoznačne najchudobnejším tímom súťaže. Keď zlyhal Lev v Poprade, Slovanisti tvrdili, že v hlavnom meste predsa len bude ľahšie zohnať financie na naplnenie rozpočtu a neumelý klub ako Slovan, nebude mať so sponzormi problém. Evidentne má. Evidentne je problém na Slovensku nájsť sponzorov, evidentne je problém aj na strane klubových predstaviteľov, ktorí ich nedokážu prilákať. Taký pražský Lev sa vie dvaapolnásobne väčšej Prahe vyrovnať s konkurenciou Sparty i Slavie a byť omnoho finančne zabezpečenejší ako Slovan.

Dlhotrvajúce problémy najväčšieho klubu z najväčšieho slovenského mesta svedčia o tom, že manažment Slovanu vstupoval do KHL bez jasnej vízie a zo spontánnych pohnútok, nie s premysleným plánom. 

Ak chcú zabezpečiť kontinuálnu účasť nášho zástupcu v KHL, musia zohnať silného sponzora a efektívne narábať s obrovskou diváckou podporou, ktorá však nie je neobmedzená a zaručená. Slovan musí zmeniť prístup, pretože na výnimkach (platy, juniorka...) sa v KHL nedá fungovať večne. Slovan musí zmeniť vedenie, pretože tých prešľapov je viac a viac, zatiaľ, čo úspechov menej a menej. Aby sa ani v tejto Potemkinovej dedine slovenského klubového hokeja neobjavilo pod pozlátkom zhrdzavené železo už po 2 sezónach medzi európskou elitou.