Máme za sebou takmer prvý mesiac jarnej časti Corgoň ligy, počas ktorého sa odohrali štyri kolá, preto sa už dajú robiť prvé závery. Vec sa má tak, že veľa sa nezmenilo, zaujalo snáď iba to, že najhoršia je Žilina, lenže iba výsledkovo...

Komentár Filipa Chudého

Už je to obohraná pesnička. Po jesennej časti každého ročníka sa rozdajú karty a v dobrej nálade zostane iba veľmi málo klubov, hoci na štarte ročníka ju mali všetky. Potom príde trojmesačná zimná prestávka a s ňou aj nová nádej, no tú opäť u väčšiny zničia prvé jarné kolá a kolobeh ligového cyklu sa takto každý rok opakuje. Na to všetko reaguje aj fanúšik, teda ak vôbec, lebo aj ten už je v značnej časti prípadov apatický. Ako sa dá zmeniť začarovaný kruh slovenského ligového futbalu? Jednoducho, prácou a pravdou.

A pravdou je to, že väčšina klubov pracuje zle, aj keď si myslí opak. Prvým problémom je to, že si nevedia povedať čo vlastne chcú, preto ani nevedia ako za nejasným cieľom ísť. Drvivá väčšina klubov Corgoň ligy pred sezónou alibisticky povie, že chce pokojný stred tabuľky a všetky povedia, že im ide predovšetkým o fanúšika, ktorému chcú ponúknuť pekný futbal, ktorým ho prilákajú na tribúny. Pod tento cieľ by som sa aj ja podpísal, lenže jeho plnenie robí takmer všetkým výrazný problém, respektíve ho totálne ignorujú. Ak sa totiž pozriete na niektoré uspávacie zápasy a porovnáte to s vyhláseniami, tak sa hneď musíte smiať cez slzy.

Ja jednoducho neviem pochopiť, na čo hrajú mužstvá zo stredu tabuľky takticky na výsledok? Veď o čo im ide? Body nepotrebujú, lebo vypadnúť nemôžu a o pohár podľa vlastných slov nehrajú. O fanúšika im takto určite nejde! Keby ho chceli skutočne chytiť za srdce, otvoria to a idú zápas vyhrať vďaka útoku. Potom by padali góly a ľudia by sa zabávali, lebo vzruch by bol pred bránami, nie v stredovom kruhu. Lenže tréneri túžia po bodoch, aby si čo najdlhšie udržali teplé miestečko, na ľudí pritom nemyslia.

Iný pohľad má Adrián Guľa. Ja som sa teraz na jar pri zápasoch Žiliny ani raz nenudil! Pritom hovoríme o mužstve, ktoré je podľa bodov najhoršie v jarnej časti. A nenudil som sa preto, že Žilinčania chceli hrať futbal, hoci niektorí z nich ho (ešte) hrať nevedia. Ich zápasy boli pozerateľné aj z toho dôvodu, že súperi sa buď pridali, alebo iba využili chyby súpera, čo nič nemení na tom, že to bola zábava, aj keď na žilinský účet. Ale pre náš futbal je to určite lepšie, ako keď niekto ide niekam ukopať bod, pričom za jednu strelu dostane ešte aj tri, alebo sa niekto teší z bodu a pritom hral totálny antifutbal.

Preto ak je tu niekto z trénerov na odstrel, tak dúfam že hlavne tí alibisti, ktorí sa boja hrať futbal. Ja chápem, že keď hrá niekto o holý ligový život, všetko podriadi výsledku, hoci keby sa pracovalo v klube normálne, k niečomu takému prísť nemôže, ale to už príbeh o inom. Tiež chápem, že keď niekto hrá proti najlepšiemu, chce predovšetkým eliminovať jeho silné stránky, pretože kvalitou by naňho nemal. Ale zopakujem, naozaj nechápem, prečo kluby zo stredu tabuľky, ktorým o nič nejde, najviac ničia slovenský ligový futbal tým, že sa ho boja hrať. Potom sa nečudujme, že kvalitných zápasov je menej ako tých zlých.

V diskusii sa vyjadrite, čo hovoríte na štýl hry našich klubov?