V utorok sa rozbieha tradičný kolotoč kempov pred hokejovým šampionátom. Ten sa koná už o necelých šesť týždňov, hoci len toť skončila olympiáda. Slovenská hokejová reprezentácia dostane už ixtú šancu na napravenie reputácie, ktorá je po Soči pochrámaná ako Graňákove členky.

Komentár Jakuba Mihálika

Vcelku príznačne sme sa tento víkend dozvedeli meno prezidenta. U toho je zvykom, že po nástupe do úradu udelí amnestiu väzeňským osadníkom, ktorí sú poväčšine na „trestnej“ už ani nevedno za čo. Príznačne preto, že inšpiráciu by mal načerpať „prezident“ našej hokejovej repre. On síce nie je novým vo svojom úrade, no staronovým áno, keďže po ponúknutí abdikácie bol jednou nohou preč.

Vladimír Vujtek je natoľko skúsený a rozumný tréner, že si po olympiáde uvedomil, že treba zmeniť prístup. Ten doterajší bol síce sympatický, no, ako to však už na Slovensku býva, vrátil sa mu ako bumerang. „Kto nechce reprezentovať, nech nereprezentuje“, mu po olympiáde otrepali o hlavu snáď všetci. A tak nastáva zmena. 

Prvou lastovičkou je návrat Laca Nagya. Vujtek sa ukázal ako správny chlap, keď nenechal vyhrať ego a pozval hráča, ktorému sa v tejto sezóne darilo, no kvôli odmietnutiam z minulosti mal dvere do reprezentácie pribuchnuté.  Nasledoval Miro Šatan. Záškodníci budú namietať, že sa Šarky so šampionátom skloňuje len preto, že Chárov Boston vedie ligu a na MS sa tak veľmi pravdepodobne nedostane, no opätovné rozhovory trénera s našou legendou takisto svedčia o tom, že sa Vujtek poučil. Má dostatočnú trénerskú kapacitu na to, aby zvládol akýkoľvek káder. Je to lepšie ako viesť žabomyšie vojny s médiami, hráčmi a fanúšikmi o tom, kto je v reprezentácii vítaný a kto nie.

Pri nastúpenom trende by mal český kouč pokračovať. Prvá myšlienka okamžite padá na Petra Podhradského, ktorému táto sezóna v Donbasse vyšla parádne. Kvalitných európskych obrancov nemáme na rozdávanie, a tak by už Vujtek mohol svoj amnestijný prístup dotiahnuť do konca. 

Reprezentácia dva dni pred začiatkom prípravy na MS nerieši prirodzene len hokejové návraty zblúdilých ovečiek. Vujtek pokračuje v prekračovaní slovenského reprezentačného tieňa a dáva príležitosť mladým hráčom, hráčom z extraligy, či od susedov spoza Moravy. Nie je to opäť len Slovan+KHL. Možno vyslovím kacírsku myšlienku, no prial by som si, aby sme tento rok nešli silou-mocou naháňať nejaké štvrťfinálové vzdušné zámky, ktoré sú na Slovensku považované za úspech, no medaily sa za osmičku najlepších aj tak nedávajú. Olympiáda ukázala, že je dôležitejšie dať priestor mladým, pretože stredná a staršia generácia európskych „hviezd“ na najlepších jednoducho nestačí. Šampionát je príležitosťou, ako sa naše nádeje môžu zoznamovať s hokejom na najvyššej úrovni.

Netvrdím, že na šampionát máme vyrukovať s projektom Orange 20. Výrazné omladenie by som však privítal. V roku, v ktorom sa po olympiáde nebude veľkému počtu zámorských hviezd chcieť cestovať do Európy, sa zostupu do B-kategórie neobávam. Práve naopak, mladí, ktorí po medzinárodnej konfrontácii doslova bažia, by nás mohli príjemne prekvapiť.

Niekoľkokrát to tu už bolo. Šanca na prestavbu. Šanca na nový začiatok reprezentácie. Aby to opäť nešlo do stratena, musí sa niečo reálne diať. Vujtek s tým už začal...