Bratislava 4. apríla (TASR) - Pri príležitosti podpory Medzinárodného dňa športu pre rozvoj a mier sa v piatok v Bratislave uskutočnila celoslovenská konferencia Slovenského olympijského výboru (SOV) pod názvom Spoločenský význam športu. Na podujatí sa zúčastnilo viacero odborníkov, medzi ktorými nechýbali špecialisti z oblasti vzdelávania, výchovy, kultúry, životného prostredia, práva, ekonomiky, cestovného ruchu a médií. Hlavné slovo mal predseda SOV František Chmelár. Ten sa vo svojom príspevku venoval vplyvu športu na celosvetovú mierovú politiku.

"Množstvo ľudí tvrdí, že politika do športu nepatrí. Súčasťou vnútroštátnej politiky každej krajiny sú však aj ďalšie oblasti života, ku ktorým patrí vzdelávanie, kultúra, životné prostredie. Bez podpory štátu a vládnej politiky si ťažko predstaviť fungovanie športu v ktorejkoľvek krajine sveta. Definícia politiky ako služby občanom sa úzko spája s úlohou športu pri vzdelávaní mladej generácie, fyzickom a psychickom raste a sociálnej interakcii športovcov. Práve preto si dovolím tvrdiť, že politika do športu patrí," začal svoju prednášku Chmelár.

Šéf slovenského olympizmu upozornil, že problém spojenia športu a politiky má dve zásadné roviny. Prvou je neadekvátne zasahovanie politickej moci do športu, ktoré sa vyskytuje najmä v menej rozvinutých krajinách či krajinách s nízkou úrovňou demokracie. "V slovenskom športe sa hovorí o tzv. plazivom dirigizme. Silným nástrojom je štátna finančná podpora, jej diskutabilné prerozdelenie častokrát odrádza a znechucuje dobrovoľníkov a nadšencov, ktorí v športe pracujú," doplnil predseda SOV, ktorý ako druhý problém začlenenia politiky v športe určil ideologické využívanie, resp. zneužívanie športu a športovcov na politické ciele. Ako príklad použil František Chmelár známe prípady o bojkotoch olympijských hier z nedávnej histórie. "Šport je populárny fenomén. Tieto vplyvy sú pochopiteľné, ale nežiaduce," dodal.

Podľa šéfa SOV je jednou z hlavných úloh športu prekonávať hranice a prispievať k mierovému nažívaniu národov. Univerzálnosť vplyvu športu na život spoločnosti si však vyžaduje špecifický prístup politikov k nemu. Veľmi dôležitá je absolútna nezávislosť. "Pomôžem si citátom súčasného prezidenta Medzinárodného olympijského výboru (MOV) Thomasa Bacha, ktorý povedal, že autonómnosť je pre šport to, čo kyslík pre človeka. Živý tvor neprežije bez kyslíka a rovnako tak ani šport nemôže existovať bez totálnej autonómnosti," pokračoval F. Chmelár. Pripomenul, že MOV založil Fond medzinárodného olympijského prímeria. Valné zhromaždenie OSN v spolupráci s MOV pred konaním každej olympiády prijíma rezolúciu, v ktorej vyzýva štáty vo vojnových konfliktoch, aby počas športového sviatku zložili zbrane. MOV často spolupracuje s ďalšími poprednými organizáciami ako Detský fond Spojených národov (UNICEF), Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) alebo Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Podľa Chmelára mal šport nespornú zásluhu na spriatelení a zjednotení národov. Ako príklad spomenul účasť športovcov bývalej NDR a NSR na olympiáde pod spoločnou hlavičkou Nemecka. Pod piatimi kruhmi súťažili za jeden tím aj športovci Kórejskej republiky a KĽDR, MOV prispel aj k uzatvoreniu mieru v Bosne a Hercegovine.

Branislav Antala z Katedry športovej edukológie a športovej humanistiky Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského vyzdvihol úlohu športu vo vzdelávacom procese pri výchove mladej generácie. Upozornil na nedostatočnú fyzickú aktivitu ľudí v súčasnej dobe a varoval pred tzv. sedacím životným štýlom. Citoval aj nedávne štúdie Európskej únie, podľa ktorých pravidelne športuje iba štvrtina európskej populácie. Z nedostatku pohybových aktivít vzniká u detí nepopulárna a zdraviu škodlivá obezita. Ako uviedol, za posledných 20 rokov stúpla detská obezita na Slovenska dvojnásobne. Zreprodukoval aj negatívnu správu Európskej únie, podľa ktorej Slovensko ako jediná z členských krajín v rokoch 2006 až 2012 znížila počet vyučovacích hodín telesnej výchovy na základných a stredných školách.

Ako nástroje na zlepšenie tejto situácie označil Antala vytvorenie zdravotne orientovaného kurikula telesnej výchovy a kontinuálne vzdelávanie vyučujúcich telesnú výchovu na prvom stupni základných škôl. Projekt sa začal v roku 2013 a zapojilo sa do neho 3400 učiteľov či učiteliek. Každý z nich absolvoval 110 edukačných hodín (60 percent prax, 40 percent teória). Podľa Branislava Antalu sú dôležitými potrebami tvorba vyššej kvality telesnej výchovy, prepojenie telesnej výchovy so zdravím a zdravým životným štýlom, inkluzívna telesná výchova, variabilita obsahu a foriem telesnej výchovy a profesionalizácia športu a telesnej výchovy, jej štátna, legislatívna a komunálna podpora, medzinárodná spolupráca a permanentný monitoring telesnej výchovy.