Banská Bystrica 8. apríla (TASR) - Slovenský reprezentant v zápasení István Lévai pokračoval vo svojom medailovom ťažení na ME aj vo fínskom meste Vantaa. Pochváliť sa môže už tromi medailami v gréckorímskom štýle, k predchádzajúcemu zlatu a bronzu pripojil k zbierke v nepretržitom rade ďalší bronz a urobil radosť nielen svojmu trénerovi Karolovi Lengyelovi, ale aj šéfovi VŠC Dukla Banská Bystrica Róbertovi Kurčíkovi.

Róbert Kurčík sa zmienil aj o darčeku, ktorý by zápasenie opäť posunulo vyššie. "Splnili by sme si ním akýsi morálny záväzok, ktorý voči zápasenie cítime," povedal. "Radi by sme pretvorili bývalú budovu, kde bola pôvodne jedáleň, na tréningové miestnosti pre zápasenie a džudo. Ponúkajú sa nám tri alternatívy, ak by nám vyšla tá najschodnejšia a finančne najprístupnejšia, tak už od leta by mohli zápasníci trénovať vo svojich nových priestoroch."

Zápasníci, nielen István Lévai, potrebujú tréningové priestory ako soľ. Provizórium v hale na Štiavničkách pôsobí až depresívne a ak by sa sťahovali do renovovaného a stáleho, tak by to Karol Lengyel považoval za fantastické. Momentálne však najviac rezonuje bronz jeho zverenca, ktorý veľmi potrebovali. "Menili sa pravidlá, kategórie, István nastúpil do 66 kg. O rezervách sme vedeli, išli na šampionát s rizikom a oplatilo sa. Vieme, kde nás tlačí topánka, chýba ešte sila, poučili sme sa aj na jedinom prehratom súboji v semifinále s Rusom Kurakom. Sme na pochode, hlavný cieľ je pre nás olympiáda v Riu o dva roky."

István Lévai je vďačný typ borca. Aj preto ho reprezentačný tréner Karol Lengyel nazval pitbullom. Výstižné prirovnanie si zaslúžil hlavne jednou cennou vlastnosťou. "Na tréningu, alebo menej významných súťažiach môže pôsobiť nevýrazne, no ak vkroči do prostredia vrcholného šampionátu, akoby sa utrhol z reťaze. Aj teraz vo Fínsku z piatich súbojov v štyroch súperov zmietol. Ja sa považujem za pomerne tvrdého trénera, István si však napriek tomu pridáva, v živote nepovedal nie. Jeho silové schopnosti majú aj genetické pozadie, preto sa nám do vyššej hmotnostnej kategórie prestúpilo ľahšie."

Výraznú modrinu pod pravým okom si István Lévai odniesol po súboji s Fínom Välimäkim vo štvrťfinále, na ňu sa navrstvilo množstvo príjemných spomienok. "Cena bronzu je veľká, narástla so zmenou kategórie. Jedna kapitola sa pre mňa skončila, druhá nasleduje a vyzýva. Posledné slovo som nepovedal, chcem ďalšie medaily," povedal. "Vo Fínsku mi to vyšlo, určite ma to posunie dopredu a zvýšim si aj sebavedomie pred majstrovstvami sveta. Verím tomu, že sa na olympiádu prepracujem a budem úspešný. Ak nám svet nevyjde, k dispozícii máme ďalšie tri kvalifikačné turnaje, no najschodnejší by bol postup z majstrovstiev sveta."

Zoradiť tri medaily na ME podľa významnosti nebolo pre Istvána Lévaia ťažké, aj keď... "Pre mňa je síce zlato spred dvoch rokov najcennejšie, predsa len sa najviac trbliece, no tento bronz z Fínska má zasa inú hodnotu, presvedčil som sa, že aj vo vyššej hmotnosti môžem vysoko rúbať. Na budúci rok sa sústredím hlavne na majstrovstvá sveta, päť najlepších z nás postúpi na olympiádu, a to je môj veľký cieľ. Dovtedy popracujem na psychike i fyzičke, pretože aj prípadné ďalšie kvalifikačné turnaje budú veľmi tvrdé."

Trénerovi Karolovi Lengyelovi odľahlo. V -66ke sa potrebuje István udomácniť a prvý náznak správneho kroku nastal veľmi rýchlo. "Kilo, možno dve potrebuje pribrať na hmote a popracujeme na maximálnej sile, kde vidíme najväčšie rezervy. O dva roky bude aj vekovo na vrchole a veľa si od olympiády sľubujeme."

Podľa trénera podal István Lévai vo Vantaa fantastický výkon. "Obával som sa tohto kroku, prechodu do vyššej hmotnosti, mal aj pochybnosti. Žreb bol ťažký, nebolo to o šťastí. My však potrebujeme vyhrať nie bitku, ale vojnu, a tou je olympiáda. Doladiť potrebujeme silu, vyzápasiť sa, spoznať súperov, chodiť po turnajoch, sústredeniach, nadobudnúť sebaistotu. Aj neúspechy môžu prísť, treba ich prežuť, zdvihnúť hlavu a pokračovať bez rušivých vplyvov ďalej."