Liga majstrov spoznala svojich prvých dvoch semifinalistov, ale hlavne opäť bola pútavá, presne tak akoby mala byť. Utorkové štvrťfinálové odvety nemali byť až tak zaujímavé, lenže boli, našťastie, infarktové.

Komentár Filipa Chudého

Skupinová fáza tohtosezónnej edície Ligy majstrov priniesla viacero zaujímavostí. Nepostúpil 12-bodový Neapol, ale tešil sa 6-bodový Zenit Petrohrad, vypadol Juventus Turín a k tomu ešte zopár nečakaných výsledkov, no to pravé orechové malo prísť vo vyraďovacej fáze. Lenže osemfinále súťaže bola jedna veľká nuda. Sedem jasných postupov, keď sa počítala iba výška skóre a nebyť v odvete streleckej nemohúcnosti Olympiakosu Pireus, bolo by ich osem. A aj hra nebola zvlášť pútavá, neboli to proste zápasy, na aké sa bude spomínať.

Keď si zapnete Ligu majstrov a počujete tú zimomriavkovú znelku na začiatku, už automaticky očakávate niečo výnimočné. Potom si prečítate zostavy, ktoré sú ohodnotené na stovky miliónov eur, a tešíte sa pútavé 90-minútové divadlo. Lenže v osemfinále bola iba znelka, zostavy a rýchly proces. Po ňom si víťazi už iba kontrolovali priebeh a šetrili sily v nabitom kalendári. Nemám im za zlé, že to vybavili rýchlo, ale z osemfinále Ligy majstrov spravili nudu.

Štvrťfinálové dvojice sľubovali niečo iné, aj keď minulotýždňové prvé zápasy nezahnali zlý dojem z predchádzajúceho kola. V Paríži to bola taktická bitka o chybách a Real bol na Dortmund až príliš dobrý. Ale našťastie sa konečne vo vyraďovacej fáze ukázalo, prečo je Liga majstrov ligou majstrov. Chelsea a Dortmund to nezabalili, naopak naplno rozbalili a na pohľad zo strateného dvojzápasu urobili divadlo, aké chce konzument vidieť.

Po takýchto zápasoch sa budú viesť medzi divákmi diskusie, kde sa budú rozoberať všetky možné témy, pričom je absolútne jedno o aké idey pôjde a aká bude skutočná pravda. Dôležité bude to, že bude čo rozoberať. Nie každý sa totiž vyžíva v taktických záležitostiach, ktoré sú maximálne možno dobré na upútanie zopár podobných „fajnšmekerov.“ Lenže skutočný divák si chce vychutnať futbal, keby chcel šach, zapne si Kasparova...

Liga majstrov by nemohla bez fanúšikov fungovať, práve ich priazeň urobila z tejto súťaže svetovú jednotku. No túto priazeň nezískala na základe futbalovej nudy, ale na základe zábavy do posledných sekúnd s nejasným koncom. Preto sú utorkové priebehy odvetných zápasov dobrou správou pre futbal, Liga majstrov je späť, a to v najlepšom vydaní. Už v tom len minimálne pokračovať, najlepšie gradovať. Je jedno kto ju vyhrá, len nech vyhrá futbal!

V diskusii sa vyjadrite, čo hovoríte na utorkové zápasy?