Atlético Madrid po štvrťfinálovom dvojzápase prekvapivo vyradilo favorizovanú Barcelonu a v súčasnosti predstavuje asi najväčšieho strašiaka favoritov.

Komentár Jakuba Mihálika

Po druhom polčase prvého zápasu španielskych tímov sme očakávali najlepší výkon Barcelony v sezóne. Namiesto toho prišiel najlepší výkon ich súpera, ešte stále podceňovaného Atlética Madrid.V plnej kráse tak čierny kôň súťaže ukázal svoju silu a to, prečo sú momentálne najnepríjemnejším súperom Európy.

Celé predstavenie čierneho koňa režíroval opäť muž v čiernom, fenomenálny Cholo Simeone. Dodnes nechápem, ako mohla FIFA tak trestuhodne vynechať tohto trénerského génia z finálovej nominácie na cenu pre najlepšieho trénera roka. Diego už v minulej sezóne s klubom len so zlomkovou cenou hráčov, oproti tej barcelonskej, či kráľovsko-madridskej, dokázal divy. Túto sezónu je jeho majstrovstvo ešte výraznejšie. Najmä vďaka nemu Atlético spieva semifinálové ódy a vďaka nemu sa giganti Real, Bayern a Chelsea modlia, aby sa im v piatok pred očami nezahmýrili červenobiele pásiky.

Ako dobre naolejovaný stroj funguje súčasné Atlético. Súboj proti Barcelone toho bol dôkazom. Rojiblancos sa v tejto sezóne opäť naoko príliš spoliehali na svojho stredného útočníka, tentokrát ním bol Diego Costa, no vo včerajšom zápase na štadióne rodený Brazílčan chýbal a zároveň absolútne nechýbal. V zostave Simeoneho takisto absentoval Arda Turan, rýchly základ madridských protiútokov, no ani jeho strata nebola cítiť. Momentálne sa zdá, že keby Simeone postavil do zostavy asistenta maséra, aj ten dokáže čeliť aj tým najlepším. A to je znak toho, že systém, ktorý zostavil argentínsky mág, funguje. 

Atlético včera naplno obnažilo problémy Barcelony, na ktoré upozorňujem (a nielen ja) už mesiace. Ich stred obrany nedosahuje úrovne vyraďovacej fázy Ligy majstrov, ich stred zálohy je pomalý, ich systém okukaný, ich útok príliš závislý na Messim,  ich telesná stavba je prislabá a ktorýkoľvek fyzicky vyspelejší tím ich doslova prevalcuje, či už vo vzduchu alebo po zemi, prípadne sa zápas proti vyspelejšiemu, no hlúpejšiemu tímu zmení na festival chytania sa za tvár v podaní Busquetsa, Albu, Mascherana a podobných ľahkých váh. Atlético včera ani nemuselo faulovať a svojou fyzickou hrou doslova vymazalo z hry Xaviho a Iniestu, Messi bol opäť raz príliš sám.

To, ako má vyzerať hra, založená na silnom strede poľa, ukázal tiki-takovej Barcelone Simeone. Prehustený stred ihriska, cez ktorý neprejde ani kombinovaná zostava Barcelony a Bayernu, osobné bránenie súperových krídelníkov a dve výšavy v strede obrany doslova vyzývajúce súperových krajných obrancov, aby im center posadili priamo na hlavu.

Štýl Atlética je zameraný na defenzívu, no na rozdiel od zaparkovaných autobusov, na tento štýl je radosť sa pozerať. Stredopoliari Atlética sa technikou vyrovnajú aj tým barcelonským, ich protiútoky sú ako zo šlabikára futbalu a ich pokombinačné zakončenia sú ako teplom navádzané strely z bazuky. 

Atlético má bez pochýb najmenšiu fanúšikovskú základnú spomedzi snáď všetkých účastníkov vyraďovacej fázy. Zároveň má však najväčší počet súčasných priaznivcov, lebo snáď nie je nikto, kto by, po svojom tíme, najviac nedoprial titul sympatickému klubu z Madridu. A nie je snáď žiaden tím, ktorý by si pred piatkovým žrebom prial dostať čierneho koňa. Veľmi ľahko by sa mohol zmeniť na čierneho Petra v rukách súperov. Čerstvé Atlético konečne narušilo zastarané semifinálové zloženie v zostave Bayern, Barcelona, Real. Žeby dokázalo konečne narušiť aj otrepaný menoslov víťazov?