V novom seriáli začíname víťazom našej ligy z minulej sezóny. Boli ním „žilinskí šošoni“, ktorí sa útočnou hrou prepracovali až na slovenský futbalový Olymp. Ako vieme, cesta naň je tŕnistá a plná prekážok. A ešte ťažšie je udržanie na ňom. Na primát totiž stále dobiedzajú ďalšie mužstvá. Klub spod Dubňa robí všetko preto, aby sa čo najdlhšie vyhrieval na výslní.

Hoci už počas minulého ročníka bol tím vedený českým internacionálom Pavlom Hapalom (nazbieral štarty v nemeckej, či v španielskej lige) veľmi kvalitný a skvele vekovo vyvážený, počas doterajšieho priebehu sezóny 2010/2011 prišlo k výraznému rozšíreniu kádra. Parádnym ťahom sa ukázal príchod gambijskej „veže“, až stodeväťdesiatpäť centimetrov vysokého Momoudoua Ceesay. Často sa podmienky jeho prestupu komolili v slovenských médiach, ale všetko vyjasnilo vedenie Žiliny. Ceesay má polročnú zmluvu, pretože na dlhšiu dobu ju nedokázali vybaviť. Prečo? Presná príčina nie je známa, ale má to byť niečo v súvislosti s jeho príchodom do Európy. Po tom, čo parádnym výkonom v play-off Ligy majstrov zostrelil pražskú Spartu a zaistil tak slovenskému majstrovi ako tretiemu mužstvu spod Tatier miestenku v milionárskej súťaži, prišlo hluché obdobie jeho výkonov. Forma sa mu akoby pohnutím čarovného prútika stratila tak rýchlo, ako zažiarila. Napriek tomu sa stal jedným z kľúčových hráčov Žiliny a o jeho zotrvaní pod Dubňom sa už vedú rokovania.

Žilina sa pri svojich nákupoch obzerá za mladým, potenciálnym tovarom. Veľmi často loví v slovenských vodách. Vykupuje talentovaných či hviezdnych hráčov z klubov, ktoré sú v strede tabuľky, na jej chvoste či až v druhej najvyššej súťaži. A tak za posledný polrok pribudli už traja futbalisti z tejto kategórie. Štefan Zošák bol špílmachrom Ružomberka. Jeho cena sa vraj pohybovala niekde okolo stopäťdesiatych tisíc eur. Do hry Žiliny sa hodil a adaptoval a jeho posledné výkony ukazujú, že môže byť pre mužstvo prínosom i do budúcnosti a neskôr sa stať cenným predajným artiklom klubu.

Ďalším Slovákom je Roman Gergel. Bol oporou „Kitkovej“ dvadsaťjednotky, v Trenčíne ukazoval veľký potenciál a o jeho odchode sa hovorilo dlho. Žilina ho vlastne prerobila na ľavého obrancu, ale ukázal sa v dobrom svetle. Blysol sa najmä dlhými autami v zápase na Stamford Bridge proti Chelsea FC.

Naopak, príchod Marcela Ondráša, teraz už dvadsaťpäťročného obrancu z Dubnice sa zatiaľ vôbec nevypláca. Stále ho trápia zranenia a ešte nemal možnosť ukázať sa.

Veľkou rybou mal byť Admir Vladavič. Ešte prednedávnom hviezdil v žltozelenom drese, ale pobral sa do Red Bullu Salzburg. Nedarilo sa mu a vrátil sa späť na sever Slovenska. Bosniacky reprezentant ale neukázal to, čo od neho slovenská verejnosť čakala. Nestal sa oporou a počas jesene predvádzal priemerné výkony.

Absolútnym nepodarkom bol Sergio Vittor. Taký hrozný hráč do Žiliny neprišiel už dávno. V zápasoch nepotvrdil pozitívne referencie, ktoré o ňom putovali z Argentíny. Ešte šťastie, že odchádza.

Cez zimu sa máme zo strany Žiliny na čo tešiť. Veď už teraz je istý príchod veľkého talenta Róberta Picha, ktorého si pod Urpínom veľmi pochvaľovali. Odchovanec stropkovského futbalu sa presadzoval svojou rýchlosťou a bolo len otázkou času, kedy sa dostane do lepšieho tímu, akým je Banská Bystrica. Vo veľkom sa skloňoval tápajúci Slovan, ale nakoniec bude hrať za Žilinu.

Fanúšikov určite poteší aj návrat Zdena Štrbu. Muža, ktorý ako kapitán viedol „šošonov“ v Európskej lige, zdvihol nad hlavu majstrovský titul a vybudoval si miesto v slovenskej reprezentácii. S gréckym klubom Škoda Xanthi rozviazal zmluvu, hovorilo sa o tom, že si klub neplnil podmienky Štrbovej zmluvy. O tom, že by opäť mal obliekať dres Žiliny sa hovorilo dlho a teraz je to už jasné.

Vedenie Žiliny ide dobrou cestou, aspoň čo sa týka nakupovania hráčov. Nezoberú hocikoho. Hráčov sledujú dlhodobo, analyzujú ich výkony a sledujú, či by sa presadili v mužstve. Potom prídu k záveru, či sa do toho a toho hráča oplatí investovať. Hovorí sa tomu scouting. V západnej Európe existuje už zopár storočí, zatiaľ čo v niektorých slovenských kluboch o tom nemajú ani poňatia. Kupujú hráčov, legionárov, ktorých im prihodia agenti. Často sa po tom stáva, že po pár mesiacoch odídu z rôznych dôvodov – sťažovanie si na nedodržanie zmluvy, jazyková bariéra a najčastejšie.. slabota. Neuveriteľná slabota. Po čase vyjde najavo, že hráčov, ako tých zázračných legionároch, behá po slovenských trávnikov stovky, a to aj v nižších súťažiach. Preto by sa kluby mali vydať cestou Žiliny – nakupovať zaručenú kvalitu a všetko si do detailov premyslieť.