Pamätáte sa na Ľuba Sekeráša, ktorý na MS v Petrohrade podpísal „reverz“ a hral na vlastné riziko, napriek tomu, že utrpel otras mozgu, po ktorom stoja hokejisti aj niekoľko mesiacov? Pamätáte sa na Roba Petrovického, ktorý hral MS aj bez súhlasu klubu z NHL?

Článok bol pôvodne publikovaný 16.4.2014

Pamätáte sa na Ľuba Sekeráša, ktorý na MS v Petrohrade podpísal „reverz“ a hral na vlastné riziko, napriek tomu, že utrpel otras mozgu, po ktorom stoja hokejisti aj niekoľko mesiacov? Pamätáte sa na Roba Petrovického, ktorý hral MS aj bez súhlasu klubu z NHL?

Pamätáte sa na Ota Haščáka, či Petra Šťastného, ktorí riskovali na „druhotriednom“ turnaji B-kategórie, napriek tomu, že boli hviezdami a bežala ich sezóna v klube? Ja si na to pamätám určite, vy možno, no naši súčasní hokejisti rozhodne nie.

Len nechápavo krútim hlavou pri širokom menoslove hráčov, ktorí MAJSTROVSTVÁM SVETA povedia nie, kvôli zraneniu, ktoré ešte ani nemajú.

Boli časy, keď reprezentovanie na majstrovstvách sveta niečo znamenalo. Boli časy, keď sa hráči o reprezentačnú miestenku šli pozabíjať. Boli časy, keď Miro Šatan zatajil reprezentačnému trénerovi otras mozgu, len, aby neriskoval vyradenie z nominácie.

Boli časy, keď slovo reprezentant bolo skutočný pojem. Všetci súčasní ospravedlnen-kári svojim prístupom šliapu po reprezentačnom drese, šliapu po odkaze, ktorí zanechali ich predchodcovia, šliapu po hokejových legendách, ktoré vydobyli hokeju miesto v srdci každého Slováka.