Manchester United dnes ohlásil, že škótsky tréner David Moyes nebude pokračovať vo funkcii manažéra ešte stále úradujúceho majstra Anglicka. Dôvod je jednoduchý, výsledky. Čo však spôsobilo, že ich Moyes mal tak zlé, a prečo teda musel odísť?

Komentár Jakuba Mihálika

Kouč formátu Alexa Fergusona sa nerodí ľahko. Očakávať, že sa jeden taký objaví hneď po odchode tohto velikána, a že sa objaví dokonca v tom istom klube, bolo síce odvážne prianie fanúšikov United, no nie veľmi reálne. 

The Chosen One dostal na Old Trafford šesťročný kontrakt, ako prejav dôvery zo strany vedenia. Odchádza však už po 10 mesiacoch, aj preto, že si onú dôveru akoby nechcel pripustiť. 

David Moyes je koučom, ktorý má dostatok skúseností z Premier League, no nikdy nič nevyhral, aj preto neuspel ani v klube, ktorý sa za uplynulých 20 rokov stal najúspešnejším klubom anglickej futbalovej histórie, a ktorý vyhral úplne, ale úplne všetko. Moyes sa víťaznej mentalite United nedokázal prispôsobiť, preto United nevíťazili. Vo veľkých zápasoch sa staval do pozície „outsidera“, čo možno vyhovovalo jemu v Evertone, či Mourinhovi v Chelsea, no nie hráčom United, ktorí boli zvyknutí na to, že do každého zápasu vstupujú s imperatívom víťazstva. Moyes snáď s výnimkou odvety Ligy majstrov proti Olympiakosu, šiel do každého zápasu s tým, že sa len pokúsi vyhrať, nie, že ho vyhrá. Svedčia o tom vyjadrenia napríklad pred zápasom s Newcastlom na domácej pôde, keď Moyes vyhlásil, že sa „pokúsi znepríjemniť Newcastlu život“. Oba United kluby síce boli blízko seba v tabuľke, no ambície sa mali výrazne odlišovať.

Prirodzene, podobné porazenecké nálady vytušili aj hráči. Snáď nie je v súčasnom kádri žiaden, ktorý by túto sezónu neodchádzal z klubu. Robin Van Persie počas sezóny, Wayne Rooney ešte pred ňou a pred vymodlikaním si obrovského kontraktu, Patrice Evra, Vidič, Ferdinand, Kagawa, Hernandez a keď už aj fanúšik na život a na smrť, Danny Wellbeck ohlásil odchod z klubu, museli sme si všimnúť, že v kabíne nie je niečo v poriadku. Inokedy lojálni fanúšikovia, i v radoch bývalých hráčov, často osto kritizovali súčasnú tvár United. Na Moyesa sa to jednoducho valilo zo všetkých strán.

Všetko by sa dalo prežiť minimálne do konca sezóny, ak by Moyes mal aspoň výsledky. Taký José Mourinho v Reale prežíval konflikty snáď od prvého mesiaca v klube a nakoniec v ňom vydržal tri roky a vyhral tri trofeje. Moyes však oporu vo výsledkoch nemal. V zápasoch proti tímom prvej šestky, teda priamym konkurentom o pohárovú Európu, Moyes z 12 stretnutí vyhral jedno. J-E-D-N-O. Tri remizoval, osem prehral. Takú bilanciu nemá ani posledný Sunderland (dve výhry s Chelsea a Manchestrom City). Keď to pripočítame k negatívnym rekordom, ktorých výpočet neustále koluje internetom, máme jasný obraz úspešnosti Davida Moyesa. United neskončili nikdy horší ako tretí, odkedy sa anglická najvyššia súťaž volá Premier League(13 prvenstiev, päť druhých miest, tri tretie miesta). United prehrali tri zápasy po sebe prvýkrát od roku 2001, prvýkrát za 20 rokov vypadli z FA Cupu už v treťom kole... a takto by sme mohli pokračovať.

Moyes zlyhal aj preto, že nedokázal svojou osobnosťou pritiahnuť do klubu vytúžené posily, a keď sa mu to v dvoch prípadoch podarilo (Fellaini, Mata), tí hráči nezapadali do systému. Alebo inak povedané, nedokázal ich správne využiť. 

A tým sa dostávame k poslednému dôvodu. Moyes je takticky slabý tréner. Everton pod jeho vedením uspel kvôli dobrej defenzívnej robote. Ňou však nemohol Moyes uspieť v tíme, ktorý je zvyknutý na čisté útočné poňatie. Moyes nevedel vyplniť dieru medzi zálohou a útokom, medzi krídlami a stredom, medzi hráčmi v útoku navzájom. Robotické forsírovanie nejakej šlabikárovej poučky nevedel nahradiť žiadnym plánom B. 
David Moyes sa ukázal v United ako krok vedľa. Nehovorím, že nie je kvalitný manažér a v nejakom klube pokojného stredu tabuľky nemôže byť úspešný. Na to, aby ste však trénovali Manchester United, musíte mať s prepáčením „gule“. Keď ich nemáte, ani na lavičku tohto veľkoklubu nesadajte. Skončíte ako David.