„K úspechu sa prebojujú len cieľavedomí ľudia. Budúcnosť patrí tomu, kto neprestáva veriť v krásu svojich snov,“ aj toto je jedno z hlavných hesiel mladej päťčlennej skupiny parkouristov z Prešova. Hovoria si Boys of Courage resp. Odvážni chlapci pre ktorých je prekonávanie nečakaných prekážok ich životným poslaním. A to doslovne.

Venujú sa totiž skutočne netradičnému, no o to zaujímavejšiemu druhu „športu“ – parkouru. Je to disciplína francúzskeho pôvodu, ktorej základom je schopnosť dostať sa z bodu A do bodu B bezpečne, plynulo a účinne s použitím vlastného tela a schopnosťou prekonať akékoľvek prekážky na ceste. Či sú to už stromy, kamene, skaly, zábradlia, betónové steny, žiadne z nich by pre parkouristu nemali byť problémom, základom je totiž jediné, nevzdať sa a aj napriek pádom ísť cieľavedome ďalej.

Parkour je fyzická aktivita. Nie je to typický extrémny šport, ale skôr umenie, či disciplína, ktorá sa podobá sebaobrane v bojovnom umení. Korene tohto športu siahajú až do Francúzska. Pri svojom zrode sa nechal inšpirovať mnohými, predovšetkým však Prirodzenou metódou Georgesa Héberta, ktorá vznikla na počiatku 20. storočia. Ide v podstate o kombináciu veľkého množstva iných športov: skalolezectva, streestových športov, bojových umení, akrobacie, gymnastiky a pod.

Ďalšie zaujímavosti a informácie o parkoure sme hľadali a našli doslova z prvej ruky a to aj vďaka samotným chlapcom z Boys of Courage, ktorých sme nedávno pre portál sport7.sk vyspovedali v exkluzívnom rozhovore...

Kedy a akým spôsobom ste sa po prvýkrát dostali k parkouru a čo vo Vašom živote znamená?

Ku parkouru sme sa dostali každý iným spôsobom, cez videá na YouTube, filmy, cez kamarátov, ktorí už skákali alebo sa venovali podobným pouličným športom.

Mnohí ľudia ešte stále nemajú v problematike parkouru dostatočne jasno. Jedni ho priraďujú viac k športu, iní zas k istému druhu umenia. Aká je teda jeho pravá tvár?

Pokiaľ definujeme šport ako fyzickú aktivitu tak ňou parkour je, no mnohí z nás ho skôr berú ako životný štýl.

Parkour je najmä o spomínanej fyzickej aktivite a fungovaní v neustálom pohybe. Riadi sa tento „šport/umenie“ aj nejakými špeciálnymi technickými prvkami, alebo je jeho realizácia daná absolútnou slobodou parkouristu?

Existujú techniky ktoré dostali pomenovania, no každý človek prevedie istú techniku vlastným štýlom. Bežné sa však stáva aj po toľkých rokoch existencie parkouru, že sa nájdu ľudia ktorí vymyslia nové techniky.

Prekonávanie prekážok je pri parkoure spojené aj s množstvom akrobatických prvkov. Je ich vedomosť a ovládanie pri jeho realizácii nevyhnutnosťou, alebo skôr výhodou?

Samotný parkour je o najrýchlejšom prekonávaní prekážok. Keď pridávame akrobatické kúsky do našich výkonov robíme to pre štýl, aby to dobre vyzeralo. Toto kombinovanie ma vlastný pojem tzv. Freerun.

Ako vyzerá Váš bežný tréning?

Zhruba do prvej polhodiny sa rozcvičíme, prediskutujeme aké nás čakajú ďalšie akcie, čo potrebujeme nacvičiť a tak začne samotný tréning, kde skáčeme na žinenkách rôzne kombinácie sált, premetov, využívame aj švédsku debnu, trampolínu alebo hrazdu. Do tréningu zapájame aj posilňovanie na vlastnej váhe tzv. workout. Keď trénujeme vonku, vyberieme si spot (miesto), kde sa rozložíme a trénujeme (preskakujeme zábradlie, vybehávame na steny, preskakujeme z múrika na múrik alebo tiež skáčeme saltá zväčša na tráve tzv. tricking).

Odkiaľ čerpáte inšpiráciu k prevedeniu parkourových prvkov?

Inšpiráciou sme si všetci navzájom, no keď chceme vidieť niečo fakt nové stačí isť na youtube a pozrieť si nejakých zahraničných traceurov / freerunerov.

A čo zranenia a pády, akými najčastejšími ste si už prešli?

Myslím, že najčastejším zranením sú vyvrtnuté členky a výrony, tie sa dajú ľahšie vyliečiť no keď sa vám stane úraz napr. kolena, tak to je na dlhší čas a nemusíte sa už vrátiť do normálu.

Hrá v parkoure svoju rolu aj nejaký ten strach?

Strach je dobrý sluha no strašný pán. Strach nás môže vyburcovať k lepšiemu výkonu, no taktiež paralyzovať natoľko, že stratíte pojem o tom kde ste a čo robíte.

Aké miesta sú Vami najviac vyhľadávané?

Záleží od toho, čo sa chystáme trénovať. Ak hľadáme miesto na učenie nových prvkov, tak vyhľadáme miesto s čím bezpečnejšími podmienkami a mäkkou podložkou. No ak si chceme len užívať prvky ktoré už ovládame, stačí vybehnúť na miesta kde je dostatok múrikov, prevýšení a zábradlí.

Aká veková kategória sa o parkour najčastejšie zaujíma?

Najčastejší vek v ktorom ľudia začínajú je 10-13 rokov, čo je dobrý vek lebo človek je ešte vtedy tvarovateľný a dôkaze sa rýchlo učiť a zlepšovať sa. Ako sa vraví, ak začneš za mlada, všetky dvere sú ti otvorené.

Zaujímajú sa oň aj dievčatá?

Áno záujem o tento šport, alebo skôr umenie pohybu ako to bolo vysvetlené vyššie, prejavuj aj dievčaťa, no nie je ich toľko koľko by sme si priali.

S parkourom je často spájaný aj pojem tzv. freerunningu o čo vlastne ide?

Freeruning je spojenie parkouru s akrobaciou, v ktorom už nie je hlavným zmyslom dostať sa čím skôr na iste miesto, no dostať sa tam čo najštýlovejším spôsobom s využitím akrobatických prvkov ako sú salta, vruty a pod.

Aké podmienky má parkour na Slovensku vytvorené a čo je jeho najväčšou propagačnou základňou?

Podmienky nie sú nijako prijateľné. Zatiaľ existuje len jeden, resp. dva parkour parky aj to na strede a západe Slovenska. Radi by sme takýto park postavili aj u nás v Prešove. Najväčšou propagačnou základňou sú pravé skupiny ako sme my. Propagujeme parkour a freerun pomocou videí, vystúpení, článkov, súťaži a projektov.

Prejdime tentoraz k Vašej samotnej parkourovej skupine – Boys of Courage. Od kedy táto skupina funguje a kto bol jej prvotným zakladateľom?

Naša skupina vznikla v roku 2006 s vtedajším úplne iným zložením aké má aktuálne. Založil ju Lukáš Zummer pod starším názvom B.O.C. 357 (tie čísla sú podľa vchodov v ktorých sme bývali). Neskôr sa postupne formovalo zloženie skupiny až do dnešného stavu. Prestriedalo sa nás už mnoho.

Podľa informácii ste svoje umenie mali medzičasom možnosť sprezentovať aj v rámci viacerých vystúpení, objavili ste sa dokonca aj v televízii. O akú propagáciu vlastne išlo?

Od roku 2010 sme začali viac chodiť po vystúpeniach a od tohto roku ich máme stále dosť. Boli
sme v dokumente „Svojskí mladí“ na STV 2, v ktorom išlo o zviditeľnenie mladých v Prešove a toho čomu sa mladí dnes venujú.

Plánujete podobné akcie aj do budúcna? Kde Vás môžu Vaši fanúšikovia vidieť najbližšie?

Áno sú naplánované nejaké akcie, najbližšie nás budú môcť vidieť na Prešovskom podujatí Dni mesta Prešov, kde by sme mali vystúpiť v priebehu dvoch dní a ďalej aj na otváracom ceremoniáli každoročnej akcie Fragaria Cup. Nedávno sme dokončili naše video do celoslovenskej súťaže School Dance, do ktorej sme boli pozvaní gymnáziom v Prešove. Čoskoro bude video zapojené do súťaže, kde sa bude dať aj hlasovať, sami sme naňho zvedaví.

Mohli by ste nám na záver prezradiť nejaký isto zaujímavý zážitok, ktorý ste pri parkoure zažili?

Prišli sme sa dohodnuté podujatie, kde sme mali vystupovať a namiesto dohodnutého miesta 10x10m, betón nám manažér ukázal na miernom kopci rozrytú lúku a povedal, že nám je ochotný na ňu dať koberec, ale dodal, že je nový, tak že musíme vystúpiť bosí. Vystupovali sme počas dvoch letných mesiacov po šiestich letných najnavštevovanejších destináciách v Chorvátsku, kde sme nabrali doposiaľ naše najväčšie skúsenosti. Vystupovali sme každý večer okrem soboty, kedy sme mali voľno.