Vo včerajšom odvetnom stretnutí Ligy majstrov potvrdilo Atlético Madrid, že svet spoznal nového trénerského kráľa. História si toto obdobie bude pamätať ako Dobu Diega Simeoneho.

Komentár Jakuba Mihálika

Tréner Atlética Diego Simeone včera pogratuloval matkám svojich hráčov za to, že im dali „gule“. Áno, hráči španielskeho klubu predviedli odvážny výkon, no ja by som chcel pogratulovať hlavne matke Diega Simeoneho. Najväčšie „gule“ široko ďaleko má medzi trénermi práve Cholo.

Včera to potvrdil. Do finále sa dostal s mužstvom, ktoré je finančne najslabšie od čias, keď sa doň prebojoval práve Simeoneho proťajšok, José Mourinho, vtedy na lavičke FC Porta. Portugalčan vtedy symbolicky porazil v osemfinále Manchester United s Alexom Fergusonom a odštartoval tak desaťročnú éru, v ktorej bol on tatickým trénerom číslo 1. Včera si štafetový kolík uzurpoval Argentínčan Simeone, keď po taktickej stránke úplne prevalcoval Josého Mourinha.

Za tri roky Simeone povýšil Atlético na tigra európskych trávnikov. V jeho systéme nie je výraznejšia hviezda, aj keď vo svetle reflektorov sú vždy jeho útočníci, no aj včerajší takmer nulový prínos Diega Costu potvrdil, že za úspechom stojí systém, nie výrazná individualita.
Atlético si vybudovalo systém, ktorému všetci hráči porozumeli a zapadli doň. Na rozdiel od Pepovho Bayernu, na rozdiel od Josého Chelsea, ktorá je však len na začiatku cesty. Svedčí o tom aj Hazardovo vyhlásenie, ktoré možno bolo prejavom kritiky, možno  prejavom nedostatočného zžitia sa so systémom. Mourinho však v každom svojom pôsobisku tvrdil, že jeho druhý rok v klube je silnejší. Preto má ešte čas.

Ak som včera kritizoval Guardiolovu neschopnosť reagovať na vývoj stretnutia, v Simeoneho prípade musím pochváliť pravý opak. Atlético ukázalo, že nie je len tímom na rýchle protiútoky. V rámci jedného zápasu ukázalo hneď tri tváre. Prvú za stavu 0:0, keď hralo opatrne, svoju klasickú taktiku so zameraním na pozornú obranu stredu poľa a s rýchlymi protiútokmi. Druhú za stavu 1:0, keď im pomyselný nôž do srdca zabodol ich zlatý chlapec Fernando Torres. Atlético zvýšilo aktivitu, každý súboj vyhrávalo, opanovalo dianie na ihrisku. Výsledkom bolo vyrovnanie, neskôr gól na 1:2. A tretiu tvár ukázali práve po tomto góle. Totálne ovládli hru, kontrovali ju tak profesorsky, že im za to aj sám Mourinho vystrúhal poklonu. Simeone tak má, zdá sa, nielen plán B, ale aj C a možno ešte ďalších „iks“ písmen abecedy na rôzne herné situácie.

Všetky vyššie spomenuté slová chvály dokazujú, že Diego Simeone je neuveriteľne schopný tréner. Až tak, že je možno najlepším trénerom súčasnosti. Až tak, že v trénerskom svete nastáva Doba Diegova.