Finále Slovenského pohára má pre niekoho nečakaného víťaza, ale správa o tom, že trofej nad hlavu zdvihli Košičania, je pre náš futbal dobrá. A keď si to správne vyhodnotia aj v Slovane, budú za túto prehru radi.

Komentár Filipa Chudého

Na začiatok treba povedať, že finálová dvojica Slovnaft cup-u bola absolútne zaslúžená, veď Slovan nestratil na ceste do finále ani bod a dosiahol skóre 18:2. Košice iba dvakrát remizovali a ostatné štyri zápasy vyhrali. Iné kluby z Corgoň ligy vypadávali už na začiatku s dedinami, no finalisti išli pevným krokom, teda až na košické penalty v Seredi, čo by sa tiež stávať nemalo.

Pred finále Slovnaft cup-u som prakticky zo všetkých strán počúval, že Slovan je jasným favoritom. Lenže ním by bol iba vtedy, keby jeho výkonnosť v predchádzajúcich zápasoch bola taká, aká by mala byť. Lenže nebola, preto som to pred finále videl 50:50. To cítili aj Košičania, ktorí mali evidentne väčšiu snahu uspieť a hlavne verili tomu, že môžu. (Ne)forma Slovana ich presvedčila o šanci na úspech, ktorú na ihrisku premenili v realitu.

Košice sú zaslúženým pohárovým víťazom. Nemali väčšiu kvalitu, neboli na ihrisku herne dominantní, ale mali snahu vyhrať a stačilo im aj takto „málo“. To je prvá dobrá správa pre náš futbal, pretože nadšenie zvíťazilo nad chladným výkonom. Belasí si ani len nepripúšťali, že môžu prehrať, čo je síce správne, ale iba vtedy, keď to je aj niečím podporené a nemyslím naivitou.

Ďalšou dobrou správou pre náš futbal je to, že Slovan sa dá poraziť aj v zápase, keď o niečo ide. Za posledné dva roky je totiž na našej scéne dominantný a kvalitatívne o minimálne jednu triedu od ostatných, čo potvrdzujú nielen bodové rozdiely. A to pritom Slovan ešte minulosezónnu jar akoby vypustil, no aj tak v počte získaných bodov dlho za ním nikto, čo vôbec nie je dobré. Tak hádam tento košický triumf vráti aj ostatných do hry, nech má Slovan súperov, ktorí ho dokážu minimálne dobehnúť.

Prehra vo finále môže byť dobrou správou aj pre Slovan, teda za predpokladu, že ju dobre v klube vyhodnotia. Už takto pred rokom im zisk double zakryl zrak, teraz dvojitý triumf už nehrozí, tak hádam nie aj sebaklam. Áno, na Slovensku sú hráčskym materiálom bezkonkurenčne najlepší, lenže naša scéna nemôže byť pre nich meradlom. Veď kluby od nás už dlhodobo fackuje európska konfrontácia a je jedno s kým. Ak ste jednooký medzi slepými, to ešte neznamená, že ste kráľ.

Až európska konfrontácia ukáže, ako na tom naše kluby sú. No ak zopakujú „myjavské“ výkony, veľa šancí na úspech, čo je podľa mňa iba skupina, nemajú. Ale je lepšie vedieť už teraz, že treba niečo pre úspech spraviť, ako nerobiť nič. A keď niečo viete dopredu, tak je to vlastne tiež dobrá správa. Na oboch koncoch republiky si európske poháre zahrajú, tak by bolo vhodné, keby nasledujúcich 10 týždňov využili nie na oslavy triumfu, či smútenie z prehry, ale reálnu prácu pre úspech.

V diskusii sa vyjadrite, komu veríte v Európe z finalistov viac?