Tréner slovenskej hokejovej reprezentácie, Vladimír Vujtek starší, oznámil v sobotu večer záverečnú nomináciu na svetový šampionát v bieloruskom Minsku, ktorý štartuje už najbližší v piatok. Trafil sa do zostavy? Mohla byť lepšia?

Komentár Jakuba Mihálika

Do hokejového šampionátu ostáva už skutočne len niekoľko dní a hokejová horúčka na Slovensku opäť prekročila hranicu 37,0. Skôr než začnú slovenskí pacienti fanúšikovia ako samoliečbu prikladať 40%né obklady, je treba náležite okomentovať nomináciu, ktorú lodivod našej reprezentácie do Minsku vezme. 

Tŕňom v oku bude tento rok pri neúčasti Marcela Hossu a Milana Jurčinu, Vlado Mihálik. Asi najčastejšie tak bude práve on prirovnávaný k drevárským výrobkom všetkého druhu. Nečudo, fanúšik potrebuje nejaký oporný bod, keď náhodou nebude mať, čo kritizovať, aspoň sa môže spoľahnúť, že si môže zanadávať na tohto statného zadáka. Či už vám zozname prekáža tento obranca so sympatickým priezviskom, alebo vám v ňom chýba Rasťo Špirko, či iný hráč, musíme konštatovať, že nominácia je tou najlepšou možnou, akú mohol Vladimír Vujtek zostaviť. Bez ohľadu na to, či prišlo 22 ospravedlniek. Bez ohľadu na to, či “nám” v Play-Off NHL vypadli nesprávne kluby. 

Ak sme totiž v uplynulých rokoch niečo na slovenskej reprezentácii kritizovali, tak to bolo to, že sa v nej prechádzajú stále tí istí hokejoví matuzalémi bez väčšieho prínosu pre mužstvo. Stredná generácia neprichádzala a mladšia poznala slovo “reprezentácia” len z rozprávania. Nečudo, že sme mali problém kohokoľvek zraneného nahradiť. 

Teraz však nastáva zmena.  Konečne sme sa vydali cestou omladzovania. Konečne sa nebojíme dať priestor hráčom, ktorí hrajú « len » AHL. Konečne sme postavili základ reprezentácie okolo úspešných dvadsiatkarov z roku 2009, ktorým sa predpovedala veľká reprezentačná budúcnosť.

Až dvanásť nováčikov sa predstaví na MS. Dvanásť mien, ktoré v budúcnosti rozšíria možnosti Vujtka, ktorý sa rok, čo rok sťažoval na to, že v podstate nemá koho na šampionát vziať. Všetko sú to hráči, schopní v reprezentácii odohrať desať, či viac rokov. Všetko sú to hráči, u ktorých zaručene nebudeme sledovať hokejovú apatiu, ale hokejové nadšenie z ponúknutej príležitosti. 

Či už je to Marinčin, ktorý je jednoznačne predurčený na to, stať sa v najbližších rokoch lídrom slovenskej obrany, alebo skúsenosti naberajúci Ďaloga, a Čerešňák, či už je to Hrivík s Viedenským, ktorí si po zámorskom čakaní konečne aj sami môžu potvrdiť, že hrajú na svetovej úrovni, či už je to Tybor alebo ďalší hráči z českej extraligy, ktorí nemali šancu, ak sa cárom z KHL uráčilo prísť, alebo je to nový fanúšikovský miláčik Martin Reway, všetci sú pozitívnou správou pre slovenskú reprezentáciu s výhľadom na ďalšie roky. 

Áno, nominácia mohla byť papierovo silnejšia. Mohol prísť Andrej Sekera, či Jaro Halák. Mohli prísť ospravedlnen-kári z KHL. Mohol vypadnúť Gáborík a jeho Los Angeles. Vujtek mohol vziať Štajnocha miesto Mihálika. A takto by sme mohli pokračovať. Nie sú to však mená, čo vyhráva hokejové zápasy. A tak z hľadiska tímovej chémie, vekovej skladby a rozšírenia menoslovu kvalitných reprezentantov, je táto šampionátová nominácia tou najlepšou možnou. Tak hor sa do Minsku po nejakú medailu!