Včera som vám priniesol prvú časť miniseriálu, ktorého cieľom bolo porovnať výkonnosť slovenskej reprezentácie na ZOH v Turíne, kde sme hrali krásny hokej so súčasným olympijským výberom.

Dnes prichádza druhá a zároveň posledná časť, v ktorej som sa zameral na našich útočníkov. Slovenský fanúšikovia sa pred olympiádou rozdelili na dva tábory. Jeden spochybňuje Filcovu nomináciu a predovšetkým v útoku upozorňuje na prestárnutosť. Ten druhý tábor verí, že naša "zlatá" generácia na čele so Šatanom, Pálffym či Demitrom nepovedala svoje posledné slovo.

Pokúsil som sa zhodnotiť výkonnosť všetkých nominovaných hokejistov, ktorí štartovali aj na ZOH v Turíne. U tých, ktorí nehrali v Turíne som sa snažil čo najobjektívnejšie zhodnotiť ich potencionálny prínos pre tím, v porovnaní s ich "náhradníkmi" z roku 2006.

Marian Gáborík - 28 rokov

Turín 2006

Sezóna 2005/2006 bola Gáboríkovou piatou v NHL. V 65 zápasoch nazbieral 66 bodov. Ani počas tejto sezóny sa mu nevyhli zranenia. Olympijský turnaj v Turíne ho zastihol vo fantastickej forme, a to predovšetkým v úvodných zápasoch. Mnohí z nás nikdy nezabudnú na dva krásne Gáboríkove úniky v zápase proti Rusku (5:3). Na turnaji si ako člen najúdernejšej formácie Slovenska pripísal 3 góly a 4 asistencie.  

Pred Vancouverom 2010

Aktuálna sezóna je v Gaboríkovom podaní zatiaľ najlepšia v kariére. Zranenia sa mu síce opäť nevyhli, nie sú však také vážne ako tie z rokov minulých. V aktuálnom ročníku NHL odohral 58 zápasov, počas ktorých si do štatistík pripísal 35 gólov a 34 asistencií (spolu 69 bodov). Počas olympijskej prestávky mu patrí 8. miesto v kanadskom bodovaní a piate v počte strelných gólov.

Keby sa tento rok uskutočnil zápas hviezd NHL, určite by nechýbal v otváracej zostave. V januári bol americkými novinármi pracujúcimi pre portál nhl.com zaradený medzi 6 najlepších hráčov NHL za posledných 10 rokov. Tento honor sa napríklad neušiel ani nášmu držiteľovi Norrisovej trofeje Zdenovi Chárovi.

Porovnanie: Je jasné, že Gáborík by sa dostal do akejkoľvek nominácie, vrátane tej Kanadskej. Keby bol dlhodobo zdravotne v poriadku celá jeho kariéra vyzerá inak. Možno by bol lepší ako Ovechkin, kto vie. Pokiaľ bude hrať, bude pre náš tím maximálne dôležitý, toľko kvalitných strelcov ako v roku 2006 totiž už nemáme. Jeho štart je však znovu otázny, smola sa mu lepí na päty aj túto sezónu. Tri dni pred olympiádou ho korčuľou počas tréningu porezal cez koleno vlastný brankár Henrik Lundqvist. Zranenie na 95% vylučuje jeho štart proti Česku (štvrtok, 06:00 SEČ), štart v ďalšom zápase proti Rusom je otázny.

Marian Hossa – 31 rokov

Turín 2006

Vtedy 27 ročný Hossa odohral v Turíne turnaj snov. V 6 zápasoch si pripísal do štatistík 10 kanadských bodov (5+5). Stal sa najlepším útočníkom nášho veľmi silného výberu a v kanadskom bodovaní celého turnaja skončil na piatom mieste. Sezóna v NHL mu vyšla taktiež fantasticky. V 80 zápasoch si pripísal do kanadského bodovania 92 bodov.

Pred Vancouverom 2010

Hossa od olympiády v Turíne už dvakrát zmenil svoje pôsobisko. Počas sezóny 2007/2008 smerovali jeho kroky do Pittsburghu, v drese ktorého odohral svoje prvé veľké finále Stanley Cupu. Po strhujúcej 7 zápasovej sérií sa musel po boku Crosbyho a Malkina skloniť pred zdrvujúcou silou Detroitu Red Wings. Hossa naďalej túžil po zisku najcennejšej hokejovej trofeje v Amerike. Hlavne z tohto dôvodu smerovali jeho ďalšie kroky práve do konkurenčného Detroitu. Veľké finále PITTSBOURGH – DETROIT sa zopakovalo, v tomto prípade bol Hossa už v červenom. Opakoval sa  zápas BIG 7, v ktorom bol však Majo opäť na nesprávnej strane.

Po dvoch neúspešných účinkovaniach vo finále Stanley Cupu sa Marián rozhodol pre podpis zmluvy na dlhšie obdobie. Dohodol sa s Chicagom BlackHawks, s ktorým podpisal megakontrakt na 12 sezón.

V tej aktuálnej sa mu opäť darí, aj keď jeho bodová produktivita je mierne nižšia ako počas sezón v drese Atlanty. Do olympijskej prestávky stihol odohrať 37 zápasov, strelil 17 gólov a pripísal si zhodne 17 asistencií. V Chicagu si ho nevedia vynachváliť, stal sa miláčikom publika, ktoré pre neho vyrobilo dokonca vlastnú pesničku. 

Porovnanie:  Hossa je nepochybne jeden z najuniverzálnejších hráčov na svete. Napriek tomu, že jeho produktivita nie je taká fenomenálna ako počas sezón strávených v priemernej Atlante jeho prínos pre každé družstvo je neoceniteľný. Rovnako ako u Gáboríka, určite by ho bral do tímu každý tréner na svete.

Pavol Demitra – 35 rokov

Turín 2006

Sezóna 2005/2006 v drese Los Angeles Kings bola jeho poslednou s aktívnou bilanciou priemeru bodu na zápas (58 zápasov, 62 bodov). Olympiáda v Turíne mu vyšla tiež na výbornú. Po boku Hossu a Gáboríka sa cítil ako ryba vo vode. Z Demitrovej hokejky putovala jedna krajšia prihrávka ako druhá. V 6 zápasoch si pripísal spolu 7 bodov. V štatistike +/- bodov bol s hodnotou 10 plusových bodov jeden z najlepších na turnaji.

Pred Vancouverom 2010

Ďalšie sezóny už neboli také fantastické. Napriek tomu, že dve sezóny hral v Minnesote po boku Mariána Gáboríka jeho štatistiky už neboli také pôsobivé ako v St. Louis či Los Angeles. Napriek tomu si doteraz drží štatút jedného z najuniverzálnejších hráčov v NHL. Hlavne jeho presné a nečakané prihrávky sa stavajú stredobodom pozornosti hokejových komentátorov.

Aktuálna sezóna je v Demitrovom prípade veľmi špecifická. Pre vážne zranenie pravého ramena, ktoré ho vyradilo z hry ešte počas play-off minulej sezóny odohral v tomto ročníku len 11 zápasov. Do štatistík si pripísal 4 body, tri z nich v posledných 3 zápasoch. Prvé zápasy boli v jeho podaní nič moc, v posledných však začal konečne pripomínať starého dobrého Demitru.

Porovnanie:  Je otázne do akej miery bude Demitrovi chýbať zápasová prax a v akom stave je jeho nedávno operované rameno. Pokiaľ bude kondične perfektne pripravený a rameno vydrží môžeme od neho očakávať veľké veci. Vo Vancouveri sa mu v tejto sezóne zatiaľ moc nedarilo, hrať po boku Hossu a Gáboríka je však iná káva. Demitrov prehľad v hre a skvelé nahrávky sa proste nedajú zabudnúť. Pre mňa predstavuje Pavol jeden z najväčších otáznikov, možno práve jeho hra bude pre výsledky nášho tímu najdôležitejšia.

Michal Handzuš – 32 rokov

Michal sa pred štyrmi rokmi neštastne zranil pár dni pred začiatkom hokejového turnaja v Turíne. Podobná smola ho postihla už po druhý krát v kariére. Niečo podobné sa mu totiž stalo už v roku 2004 pred letným svetovým pohárom v Kanade.  

Pred Vancouverom 2010

Aktuálna sezóna je jednou z tých lepších. V 61 zápasoch nazbieral 33 bodov, pričom forma mu gradovala práve v poslednom období, čo je dobrý signál pred olympiádou.

Hoci Handzušová produktivita s výnimkou sezóny 2003/2004 nie je porovnateľná s hráčmi prvých formácií, jeho hra je v akomkoľvek tíme vždy maximálne dôležitá. Handzuš je špecialista na buly, oslabenia a všetko späté s defenzívnou činnosťou tímu. Vie však zabrať aj v útoku, má cit pre nahrávku a je takmer neodstaviteľný pri mantineli. Handzuš je bez pochýb hráčom, ktorý robí náš tím lepším, smola, že nebol k dispozícií už v Turíne. Možno by sme mali v zbierke ďalší cenný kov.   

Miroslav Šatan – 35 rokov

Turín 2006

V olympijskej sezóne 2005/2006 nazbieral v drese NY Islanders v 82 zápasoch 66 bodov. Hokejový turnaj v Turíne bol jeho najhorším v reprezentačnom drese. V 6 zápasoch zaznamenal len 2 asistencie. Od najlepšieho strelca reprezentácie v ére samostatnosti sme v roku 2006 očakávali rozhodne viac.

Pred Vancouverom 2010

Posledné 3 sezóny Šatanova výkonnosť výrazne klesla. Netrúfam si povedať, či sa pod jeho horšie výkony začal podpisovať narastajúci vek, alebo skôr nedôvera trénerov. Minulá sezóna v drese Pittsbourghu bola bodovo najhoršia od sezóny 1996/97. V 65 zápasoch si pripísal do štatistík 36 bodov. Ako určite viete, kus sezóny strávil dokonca na farme v AHL, z dôvodu neférových čachrov vedenia Pittsbourghu, ktoré sa snažilo doslovne obabrať platový strop. Napriek tomu, že sezóna bola v jeho prevedení výkonnostne naozaj zlá vyvrcholila sladkým záverom. Po 7 zápasovej dráme vo finále sa Miro stal len piatim Slovákom, ktorý vyhral Stanley Cup.

V aktuálnej sezóne toho moc nenahral. Až do 4. januára bol free agentom, prípadne ak chcete – voľným hráčom. Predsezónny sľub trénerovi Filcovi však dodržal. Nový klub si našiel hneď v úvode nového roku – bol nim Boston Bruins. Zatiaľ stihol odohrať v drese Bruins len 18 zápasov s chabou produktivitou 3 gólov a 3 asistencií. Na jeho slabej produktivite sa podpísala aj veľká herná kríza celého tímu.

Porovnanie:  Či chceme, alebo nechceme Šatan bol v roku 2006 nebezpečnejším hráčom. Pred začiatkom olympiády v Turíne sa na neho fanúšikovia spoliehali, vtedy ich však mierne sklamal. Tento krát od neho nikto nič veľké nečaká. Skôr veríme jeho skúsenostiam, ako schopnostiam bodovať v každom zápase. Miro je teda v jednoduchšej pozícií. Nie je totiž tým hráčom, ktorý sa má postarať o výsledok čo mu môže vyhovovať.

Marcel Hossa – 28 rokov

Turín 2006

Mladší Hossa bol jedným z benjamínkov vo výbere jeho otca v roku 2006. Na olympiáde v Turíne odohral 6 zápasov, no bez bodového zápisu. Táto sezóna bola jeho prvou v drese vtedajšieho Jágrovho New Yorku Rangers. V 64 zápasoch si pripísal 16 bodov.

Pred Vancouverom 2010

Z Marcela Hossu sa stala veľká superhviezda kontinentálnej KHL. Minulú sezónu si odkrútil v drese Dinama Riga 52 zápasov s bilanciou 22 gólov a 22 asistencií. Stal sa najproduktívnejším hráčom svojho tímu. Aktuálna sezóna je ešte lepšia. Zo streleckého hľadiska ide priam o sezónu snov. V 52 zápasoch skóroval už 32 krát a je jednoznačne najlepším strelcom KHL.

Porovnanie:  Všetko nasvedčuje tomu, že Marcel Hossa bude pre náš tím veľmi dôležitý. Ako najlepší strelec druhej najlepšej hokejovej ligy na svete bude mať v tíme oveľa dôležitejšie úlohy ako v roku 2006 v Turíne. Nad Marcelom však aspoň u mňa visí jeden veľký otáznik. Keď sledujem jeho hru v KHL nestačím sa čudovať, čo ten chlapec dokáže. Bol som, ale aj divákom posledných dvoch svetových šampionátov. Na najlepšieho strelca KHL toho zahodil až príliš moc. Začínam mať pocit, že reprezentačné štarty sú pre neho zakliate. Možno rovnako ako aj jeho prechádzajúce pôsobenie v NHL, kde sa tiež nevedel presadiť. Nechajme sa prekvapiť, čísla nepustia, pre tím by mal byť väčším prínosom ako v Turíne 2006. Ja mám však malé, dúfam, že neopodstatnené pochybnosti ...

Ľuboš Bartečko - 32 rokov

Turín 2006

Ľuboš išiel na olympiádu do Turína v úlohe člena checking line. V šiestich zápasoch si do štatistík nepripísal žiadny bod.

Pred Vancouverom 2010

Túto sezónu začal vo švajčiarskom Berne, z ktorého putoval opäť do Švédskej ligy, ktorú dobre pozná. V tíme Fejerstadu sa mu zatiaľ darí. V 10 zápasoch bodoval 12 krát.

Porovnanie:  Bartečkové úlohy sa v reprezentácií často krát menia. Počas olympiády v Turíne bol členom štvrtého útoku, ktorý mal za úlohu hlavne neinkasovať. Keď sme boli strieborní a zlatí v Petrohrade resp. Gotteborgu hrával v ofenzívne ladenom útoku po boku Handzuša a Šatana. Na minuloročných MS vo Švajčiarsku bol dokonca kapitánom a najlepším strelcom našej inak veľmi neúspešnej výpravy. Tento krát cestuje do Vancouveru opäť s inými úlohami. Síce ešte nepoznáme Filcové útoky, dá sa však očakávať, že bude hrať až vo štvrtej formácií, čiže checking line. Pochybujem totiž o tom, že Filc by dal najlepšieho strelca KHL – Marcela Hossu do checking line, rovnako ako tam nedá ani Šatana, Pálffyho či Zedníka. Bartečko je asi najlepšou voľbou, pričom všetci dobre vieme, že je to veľký srdciar a bojovník. Občas sa mi zdá, že Bartečko zreje ako víno, jeho prínos pre našu reprezentáciu môže byť väčší ako očakávame. Bodaj by.    

Žigmund Pálffy – 37 rokov

Žigo to je obrazne povedané expert..  Po trochu zbabranom účinkovaní Slovenska na MS 2005 vo Viedni sa rozhodol, že končí s reprezentačnou kariérou a tak vynechal olympiádu v Turíne, na ktorej sme hrali po prvý krát v našom skutočne najsilnejšom zložení (ale bez neho). Počas olympijskej sezóny v roku 2006 ukončil svoje pôsobenie v NHL. V 42 zápasoch v drese Penguins si pripísal do štatistík zhodný počet bodov. Ako jediný ešte hrajúci Slovák má v NHL aktívnu bilanciu priemeru bodov na zápas. V 684 zápasoch ich nazbieral 713.

Pred Vancouverom 2010

Pálffy predviedol doposiaľ najväčší slovenský športový comeback ala Mario Lemiueux, či Michael Jordan v Amerike. Po vynechanej sezóne 2005/2006 sa vrátil na ľad a začal hrávať za extraligovú Skalicu. V drese Záhorákov vytvoril nové extraligové rekordy. Jeho negatívny postoj k reprezentovaniu Slovenska, ale trval naďalej – odmietol účasť na MS 2008 aj MS 2009. Olympijská pozvánka do Vancouveru ho konečne nenechala chladným. Ako 37 ročný veterán chce ešte raz okúsiť najlepší hokej.

Žigmund Pálffy je hokejový virtuóz a napriek jeho pokročilejšiemu hokejovému veku bude mať pre našu reprezentáciu veľký význam. Nedovolím si ho prirovnávať ku Gáboríkovi, či Hossovi no jeho schopnosti sú stále na vysokej úrovni. Žigo je ten kto by mal potiahnuť náš druhý útok a odľahčiť tak tlak vyvíjaný na prvú formáciu. Nič iné ako body nás v jeho prípade neuspokojí.

Jozef Stumpel – 37 rokov

Turín 2006

Jožko odohral v Turíne kvôli zraneniu len 3 zápasy, v ktorých nebodoval. V rovnakej sezóne v drese Floridy nazbieral 52 bodov v 74 zápasoch. Stumpelové body nám pred štyrmi rokmi výrazne chýbali.

Pred Vancouverom 2010

Sú to už dve sezóny, čo Stumpel nepôsobí v NHL. Kariéru v najlepšej profesionálnej lige sveta uzavrel po 957 zápasoch, v ktorých si zaknihoval veľmi pekných 677 bodov.

V súčasnosti pôsobí v drese kazašskej Astany v KHL. Minulú sezónu uzavrel s bilanciou 45 zápasov a 35 bodov. Rovnako ako v prípade Marcela Hossu  je jeho druhá sezóna ešte lepšia. V 53 zápasoch má na konte už 50 bodov. Patrí medzi 10. najproduktívnejších hráčov celej ligy, čo je na 37 ročného veterána viac než dobrá vizitka.

Porovnanie: Zranenie v roku 2006 sa pričinilo o to, že Stumpel nemohol našej reprezentácií výraznejšie pomôcť. Teraz je zdravý no o štyri roky starší. V jeho prípade však vek nezohráva takú výraznú úlohu, ako to bolo napríklad u Petra Bondru. Stumpel sa totiž nikdy neprezentoval tvrdou hrou, či extra rýchlym korčuľovaním. Ide o hráča, ktorý dokáže vyslať milimetrovú prihrávku, pritom je veľmi ťažko odstaviteľný pri mantineloch plus má skvelý prehľad v hre. Toto sú veci, ktoré sa cibria práve narastajúcim vekom.  Po boku Pálffyho a pravdepodobne Zedníka, by mal byť členom druhej formácie, ktorá bude mať hlavne ofenzívne úlohy. Verím, že Stumpel si svoju úlohu splní, veď len nedávno bol platným hráčom Floridy v NHL. Predsa len je otázne, či traja veteráni (nech mi Rišo Zedník odpustí) zvládnu celý turnaj po kope. Možno by stálo za zváženie poprehadzovanie hráčov prvej a druhej formácie.

Richard Zedník – 34 rokov

Turín 2006

Pred štyrmi rokmi v Turíne odohral Richard všetkých 6 zápasov. Moc toho nepredviedol, do štatistík si pripísal len 1 bod za gól. Táto sezóna bola jeho poslednou v drese Montrealu Canadiens. Odohral 67 zápasov s bilanciou 30 bodov.

Pred Vancouverom 2010

Minulá sezóna v drese Panthers bola jeho poslednou v NHL. 70 odohraných zápasov mu stačilo na 33 kanadských bodov. Po sezóne sa rozhodol okúsiť konkurenčnú KHL, dohodol sa s Lokomitívom Jarosľav. V tejto sezóne odohral zatiaľ 35 bodov s bilanciou 6 gólov a 12 asistencií.  V porovnaní s ostatnými slovenskými esami v KHL je jeho produktivita výrazne nižšia. Sám sa priznal, že olympijskú nomináciu veľmi neočakával. 

Porovnanie:  Stále ide o veľmi dravého a rýchleho hráča so skvelou strelu. Mal by ideálne dopĺňať Stumpelov útok. Pálffy a Stumpel sa postarajú o kombinačnú časť hry, pričom Zeďo bude mať na starosti zakončovanie a boj pri mantineli. Mohlo by to fungovať. Napriek tomu, že jeho výkonnosť bola v roku 2006 na vyššej úrovni počas tejto olympiády bude mať dôležitejšie úlohy. Pokiaľ nenaplní očakávania máme viacero hráčov, ktorí sú ho schopní nahradiť.

Tomáš Kopecký - 28 rokov

Pre Kopeckého bola sezóna 2005/2006 debutovou v NHL, odohral v nej 1 zápas. Zvyšok sezóny strávil v AHL. Na olympiádu v Turíne nebol podľa očakávaní nominovaný.

Pred Vancouverom 2010

 Kopecký sa zubami nechtami drží na súpiskách klubov NHL. Po štyroch sezónach v drese Detroitu prestúpil spolu s Mariánom Hossom do konkurenčného Chicaga BlackHawks. Pred sezónou vyjadril nádej, že dostane konečne viac príležitosti aby predviedol aj čosi zo svojho ofenzívneho umenia. Žial, zatiaľ sa nedočkal. Jeho úlohy sú od príchodu do NHL rovnaké – byť členom checking line a nedovoliť súperovi skórovať.

Kopeckého bodová produktivita je mizerná, ale to v tomto prípade to vôbec nevadí. Filc vedel, prečo ho uprednostnil pred Marekom Svatošom. Tomáš je totiž ideálny hráč do štvrtej formácie, ktorá bude mať jedinú úlohu – neinkasovať. Na rozdiel od Svatoša je na túto úlohu viac než zvyknutý.

Branko Radivojevič - 29 rokov

Radivojevič sa trochu prekvapujúco nezúčastnil olympiády v Turíne. Rovnako ako Zedník, či Stumpel ukončil kariéru v NHL a prestúpil do konkurenčnej KHL. V jeho prípade spravil viac než dobre. V NHL odohral spolu 393 zápasov s bilanciou 120 bodov.

Pred Vancouverom 2010

Výkonmi v KHL prijemne šokoval celú slovenskú hokejovú verejnosť. Dovtedy sme ho poznali len ako veľkého bojovníka a srdciara, netušili sme ale, že vie rozhodovať zápasy. V drese Spartaku Moskva nás o tom všetkých presvedčil. V prvej sezóne odohral 49 zápasov, v ktorých si pripísal do štatistík 17 gólov a 26 asistencií. Aktuálna sezóna dopadne ešte lepšie. Už teraz má po 53 zápasoch na konte 51 bodov. Je v prvej desiatke kanadského bodovania celej ligy. Možno je až trochu na škodu, že vo Vancouveri bude mať opäť úlohy ako v NHL – brániť, brániť, brániť a hlavne neinkasovať počas pobytu na ľade. Ja som presvedčený, že svoju úlohu zvládne na výbornú. V reprezentácií nás nikdy nesklamal.

Martin Cibák – 29 rokov

Cibák sa nezúčastnil olympiády v Turíne. Hral však na svetovom pohári 2004, kde strelil ako jediný náš hráč gól Kanade (prehry 1:5 a 0:5). Na tento turnaj na Slovensku radi zabúdame, pretože skončil veľkým fiaskom. Nominácia Cibáka na ZOH 2010 bola snáď najväčším prekvapením zo všetkých nominovaných. Dalo sa to ale očakávať, je jeden z mála reprezentantov schopných hrať na pozícií centra. Preto bude jeho hra v tíme veľmi dôležitá. Treba dúfať, že túto úlohu zvládne.

Pred Vancouverom 2010

V aktuálnej sezóne pôsobí v tíme Spartak Moskva po boku Branka Radivojeviča a Ivana Baranku. V 48 zápasoch si pripísal do štatistík pekných 29 bodov.

Záver:
V porovnaní s obranou a brankármi sme sa v útoku mierne zhoršili. Pripisujem to hlavne klesajucej forme Miroslava Šatana, Richarda Zedníka či Pavla Demitru. Títo hráči už nie su také hviezdy, akými boli v roku 2006 a hráči, ktorí zaznemanali herný progres na čele s Marcelom Hossom, či Brankom Radivojevičom nevyrovnávajú to manko, ktoré spôsobil pokles formy vyššie menovaných. Napriek všetkým skutočnostiam máme stále nebezpečný útok. Hlavne prvé dve formácie, v ktorých bude rotovať Marián Hossa, Marián Gáborík, Jozef Stumpel, Pavol Demitra, či Žigmund Pálffy budú predstavovať neustále nebezpečenstvo pre súperov tím. Preto netreba zúfať, zlepšená obranná hra a dobré výkony Jaroslava Haláka podporené solídným útokom nás môžu milo prekvapiť.

Slovenský útok 2006 vs. Slovenský útok 2010:
vyhráva útok z roku 2006 :(