Bielorusko a jeho hlavné mesto Minsk sa poprvýkrát v historii ujal organizácie hokejového šampionátu. Ako ju možno zhodnotiť po úvodných troch dňoch?

Keď v roku 2009 pridelili usporiadateľstvo MS v hokeji 2014 Bielorusku, počúvali sme z viacerých strán kuvičie hlasy o tom, ako historicky prvý šampionát v tejto krajine bude nevydarený, zle zorganizovaný, zakrývajúci problémy Bieloruska a kto vie, čo ešte. IIHF vtedy rozhodla, že sa politika a hokej nemajú miešať a výzvy o preložení turnaja do inej krajiny neakceptovala. Podobne, ako v prípade zmiešaných reakcií na olympiádu v Soči, vyvolával Minsk kontroverzie. A tak sme sa chceli presvedčiť aj my v redakcii Šport7, ako to s organizáciou hokejového turnaja v Minsku je v skutočnosti.

Fanúšik, cestujúci tisíce kilometrov na to, aby povzbudil svoju preferovanú reprezentáciu, nepotrebuje riešiť politiku. Potrebuje, aby oňho bolo dobre postarané. Nebojím sa tvrdiť, že v Minsku o vás postarané je. Či už cestujete autom, vlakom, alebo lietadlom, pri vstupe do krajiny pochopíte, ako veľmi Bielorusom záleží na tom, aby si vo vzťahu k turistom spravili dobré meno. Zrušená vízová povinnosť, zrušené mýtne poplatky, „VIP“ karty pre váš automobil pri prekračovaní hraníc, to všetko sú len prvé momenty od vstupu do Bieloruska. Pokračuje to krásnymi hokejovými halami, ktoré Bielorusi vystavali až dve v jednom meste a to nepotrebovali ani tak Široký kapitál, ako keď sa stavala tá jedna naša. A ak k tomu pridáte výborný nápad s umiestnením fanúšikov do jedného veľkého fanúšikovského kampusu, ktorý Bielorusi po turnaji využijú pre študentov, výborne zvládnuté fan zóny s neustálymi vystúpeniami, transporty na štadión a nespočet dobrovoľníkov, ktorí síce nie vždy vedia perfektne po anglicky, no určite majú niekoho pri sebe, kto ju ovláda, prípadne si vystačíte aj so slovenčinou s ruským prízvukom, viete, že ste ako hokejový fanúšik na správnom mieste. Ochotná polícia, slovanská krása bieloruských dievčat a pohostinnosť domácich takisto prispejú k tomu, že hrá táto nenápadná krajina na východe Európy proti viacerým tradičným hokejovým krajinám organizačnú presilovku .

V priebehu niekoľkých uplynulých mesiacov som absolvoval zápasy KHL, prestížnej NHL, slovenskej, či českej extraligy, no v organizácii a prístupe k fanúšikom vedie jednoznačne Minsk. A keď neveríte mne, verte známemu českému fanúšikovi s maskou Fantomasa, ktorý absolvoval za uplynulých 15 rokov všetky významné hokejové podujatia od Vancouvru až po Soči a ktorý nám menej skúseným hokejovým svetobežníkom v rozhovore potvrdil, že Minsk už za prvé dni organizácie vedie. Či už pochádzate zo susedného Ruska, alebo ste docestovali až z Kanady, všetci si môžete zakričať svoju verziu: „My sme tu doma!“ Všetci sa tak totiž budete cítiť.

Nie, nie je všetko ideálne ani v Bielorusku, čo sme mohli zažiť na vlastnej koži pri tom, keď naša rezervácia nefigurovala v miestnych záznamoch, či keď sme sa snažili dostať na internet, aby sme vás mohli informovať priamo z dejiska. Dokonca aj pri hľadaní zástavky metra, ktorú nestihli dokončiť. No základom dobrej organizácie je mať plán B. Bielorusi, zdá sa, ich majú toľko, koľko minút strávite pri oprašovaní svojich vedomostí azbuky pri čítaní hotelového poriadku. A tak môžeme spokojne konštatovať, že organizácia turnaja v Minsku prebieha nad očakávania.

Hoci hlavná vlna fanúšikov využila predĺžený víkend, v ktorom slovenská reprezentácia odohrala dva atraktívne zápasy proti Česku a Kanade, hokejový šampionát v Minsku má ešte stále, čo ponúknuť. Pribaľte si úsmev, slovník ruštiny a vyrazte smer Bielorusko. A nezabudnite: Slovensko, do toho!