Slovenská hokejová reprezentácia po troch prehrách konečne vyhrala. Bojujeme ďalej.

Komentár Jakuba Mihálika

Vyhrali sme! Nie celý turnaj. Ani medailu. Vyhrali sme jeden zápas. „Len“ a zároveň „Až“. Včerajšia výhra s Nórskom nemá hodnotu len v získaných troch bodoch. Hráči si uvedomili, že vedia nielen hokej hrať, ale aj vyhrávať. A to je pre mladý tím rovné zlatu.

Navyše si hráči uvedomili, že dokážu hrať odvážne celých 60 minút. Že obetavosť prináša výsledky. Že bojovnosť a disciplína môžu patriť do jednej vety. 

Včera naši chlapci bojovali. Možno ich nakopla kritika, lebo tá na Slovensku vie zabrať. Možno len pomerne šťastný gól od Tomáša Tatara. Tak, či onak, proti Nórom sme videli  hokejistov s dvojkrížom na hrudi hrať ako tím, tím s odhodlaním. Videli sme koncentrovanosť, videli sme skutočne krásny hokej, v ktorom najlepšou obranou bol útok, akoby sa Vujtek učil od samotného Guardiolu. Videli sme výkon, pri ktorom sme o úspechu pochybovali možno pár horúcich chvíľ pri presilovkách súpera.

Nevyhrali sme zďaleka celú bitku. Do štvrťfinále je ďaleko. Nielen z pohľadu bodového, ale aj časovo. Potvrdilo sa, že netreba myslieť na záchrany, či naopak na postupy, treba myslieť na najbližší zápas, tretinu, striedanie.  Pretože rovnako, ako je vrtkavá nálada fanúšikov, je vrtkavý aj osud tímov v jednotlivých skupinách.

Práve vzťah fanúšik-tím sa v minulých dňoch riešil z oboch strán. Hráči kritizovali „vernosť“ fanúšikov, fanúšikovia bojovnosť hráčov. Obe vlastnosti sú však spojené nádoby. Kde je bojovnosť, je vernosť, a kde je vernosť je aj bojovnosť. A tak, milí fanúšikovia, verme. V mladíkov, ktorí potrebujú takéto náročné hokejové situácie, v hráčov, ktorí sa učia veľkému hokeju. A na druhej strane, milí hráči, bojujte. Včerajší pocit víťazstva vlial Nágyej, že sa to oplatí.