Ani piatková prehra so Švédskom definitívne nezahatala cestu slovenskej hokejovej reprezentácii. Odteraz však už musíme len vyhrávať!

Komentár Jakuba Mihálika

Tri korunky nám zasadili do brány tri gólové korunky a my im len jedno slovenské euro. Nestačilo, hoci kurz eura je silnejší. Mohol by som písať o rozhorčení. O rozhorčení z toho, že stále tie vylúčenia. Že stále tá zbrklosť a nedôraz v defenzíve. Mohol by som písať aj o tristnom využívaní presiloviek. Načo? Radšej sa pozrime na pozitívne stránky hry našich proti Švédom.

Pozitívom je, že vieme hrať pomerne vyrovnane aj s neohrozeným lídrom našej skupiny, ktorý ešte neprehral. Môžete oponovať, no mňa výkon Švédov nenadchol ani proti Slovákom. Podľa tabuľkového postavenia nás Severania mali rozobrať na súčiastky ako skriňu z ich známeho obchodu. Výhru sme im darovali ale my. Dvoma zbytočnými vylúčeniami Laca Nagya ešte v prvej tretine. A jedným nezákrokom Jara Janusa v tretine tretej, ktorý asi od našich maródov prebral pod pazuchy teplomer, a tak nemohol zakročiť. Inak žiadna sláva, len točenie sa v rohoch a tvrdá obrana. Jediné, čo nás od Švédov odlišovalo, bol fakt, že oni chyby nerobili, my áno.

Pozitívnym momentom bolo, že ak sme zrovna nezohrievali trestnú lavicu, hrozili sme. Hrozili sme už štyrmi útočnými formáciami, hoci tie neboli kompletné. K tej prvej sa proti Nórsku pripojili chlapci z druhého útoku, proti Švédsku sa konečne zapojil aj Rišo Pánik zo štvrtej päťky a bol najlepším hráčom na našej strane. Navyše, hrozil opäť aj útok s Rewayom. Zaznamenali sme teda výrazný posun a už súperovi nestačí ubrániť Nagya so Šatanom a má to vo vrecku.

Zlepšenie môžeme konečne sledovať aj v hre Martina Marinčina a pridávajú sa postupne aj ďalší. Potvrdzujú sa tak slová o tom, že mladým chlapcom treba dať čas. 
Ak už hovoríme o čase, tak ten vypršal. V zápase so Švédskom vypršal čas na prehry. Hoci aj s nimi sme dúfali v body, nemuseli sme. Teraz už musíme. Dva zápasy do konca základnej časti je už tým časom, keď sa musíme dívať na tabuľku. Tá hovorí jasne: Dva zápasy, dve víťazstvá. Šesť bodov. Nič iné.  Prehry v našom kalendári nemajú miesto a najlepšie by bolo, keby sme už dnes s Talianmi naštartovali k päťzápasovej víťaznej šnúre, na ktorej konci visí na Šatanovi akási nažltlá placka z produkcie bieloruskej mincovne. 

Kvality máme. Je to zjavné, veď kreatívne výmysly Pánika, či Rewaya nevedel napodobniť ani žiaden zo Švédov hrajúcich strojovo ako ich krajan Dolph Lundgren na filmovom plátne. Vo všetkých doterajších zápasoch sme konštatovali, že ak sme prehrali, prehrali sme si to sami. Nastal čas, aby sme si to už konečne sami vyhrali.