Po šialenom závere ligového ročníka poznáme nového španielskeho majstra. Španielska Primera División si nemohla želať lepšie správy ako tie, ktoré sa jej dostali v uplynulých dňoch.

Komentár Jakuba Mihálika

Už dlhšie sa hovorí o tom, že španielska liga je záležitosťou dvoch tímov. Hoci ja osobne tvrdím, že ponúka oveľa viac ako len súboj Real Madrid – FC Barcelona, je pravdou, že za uplynulých 10 rokov sa radovali z titulu len tieto dva tímy.  Za následok to malo mierny odliv fanúšikov tejto súťaže v prospech Premier League, hoci v tej desať rokov kraľovali tímy tri. Preto v tejto sezóne celá futbalová verejnosť sledovala počínanie podceňovaného tímu Atlética Madrid. 

Hoci dúfali mnohí, verili len niekoľkí. Klub s mnohonásobne menším rozpočtom, mnohonásobne užším kádrom, no s o to väčším odhodlaním, tipoval na konečný triumf len veľký optimista. A predsa sa to podarilo. Vo veľkom štýle. Na štadióne Barcelony, ktorá len symbolicky mohla odovzdať majstrovské žezlo. Navyše v zápase, v ktorom prišli Rojiblancos o dve obrovské útočné hviezdy. Akoby chceli vyhlásiť: aj s úzkym kádrom dokážeme veľké veci. Veru dokázali.

Atlético Madrid zažíva najlepšiu sezónu v histórii klubu. Nie len preto, že vyhrali Ligu. Nebolo to prvýkrát. Ani preto, že sa dostali do finále Ligy majstrov. Úctyhodné je ale práve to, čo dokázali vo vzťahu k dvom gigantom. Aj za málo peňazí sa dá robiť veľa muziky.

V španielskej lige nastáva po tomto víťazstve nová doba. Čerstvý majster už bude môcť viac prehovoriť do rozdeľovaní financií za televízne práva. Čiže oblasť, ktorej Simeone pripisoval hlavnú zásluhu za to, že Real – Barca je nedostihnuteľným duom. Atlético na najbližšie roky rozšíri menoslov favoritov na titul. Tých ozajstných, nie len akože. Zvýšená atraktivita je prirodzeným dôsledkom. Navyše, vzor Atlética môžu nasledovať iní, veď ešte pred štyrmi sezónami sa Atleti čupelo na deviatom mieste tabuľky a na poháre ani pomyslieť. Víťazstvo Atlética je impulzom pre celú španielsku ligu.

Aby dobrých správ nebolo málo, pridala sa Valencia. Klub, ktorý za uplynulé roky stále len predával a predával (Villa, Mata, Silva, Alba, Soldado, ...), kvôli finančnej kríze, do ktorej sa dostal, sa každoročne vedel presadiť aj v Európe, viď naposledy semifinále Európskej ligy. V uplynulom týždni sa skompletizoval predaj klubu do rúk singapurského miliardára, Petra Lima. Možno nová Malaga, no Lim je narozdiel od arabského šejka, veľkým futbalovým fanúšikom. Keď dokázala Valencia držať krok v Európe v období zadĺženia po uši, čo dokáže s bohatým majiteľom? Práve Valencia bola posledným majstrom pred Atléticom, mimo dua gigantov, keď v roku 2004 Rafa Benítez doviedol klub k druhému titulu za tri roky.

Menoslov silných klubov v španielskej súťaži sa rozširuje. Pridajte Sevillu, ktorá takisto popredávala, čo mohla, napriek tomu opäť vyhrala Európsku ligu. Pridajte dva baskické hrdé kluby, ktoré možno, ak by sa spojili, predstavovali by najväčšiu európsku hrozbu. Pridajte Villareal, ktorý v obnovenom debute v najvyššej súťaži prenikol až do pohárovej Európy. La Liga už nie je súťažou dvoch tímov. Prispel k tomu najmä uplynulá „šialená“ sezóna, plná zvratov. Snáď už v ďalších rokoch nikto nebude môcť povedať, že španielska liga je nudná súťaž.