V utorok sme sa po stretnutí s Dánskom stali svedkami historického okamihu. Miroslav Šatan vyhlásil, že nemení nič na rozhodnutí skončiť po tejto sezóne v reprezentačnom drese a možno i s kariériou. Čo povedať?

Nepamätám si Jožiho Golonku. O Dzurillovi mi len rozprávali. Peter Šťastný sa v mojom fanúšikovskom živote mihol len na chvíľu. Nepamätám si veľa a zároveň si pamätám všetko. Všetko zo samostatnej hokejovej histórie Slovenska. Smútil som, keď odchádzal Peter Bondra. Slzil pri rozlúčke nášho Palina. Kričal pri tichom odchode génia z rodu Pálffyovcov, súcitil s nedôstojnou rozlúčkou Stumpela z tribúny. V utorok sa s dresom s krížom na prsiach rozlúčil ďalší Pán Hokejista. Môj detský vzor a hrdina. Fenomenálny Miro Šatan.

Viem, mnohí máte toto meno v zuboch. Slovan. Chára. Kto vie čo iné. U mňa však hokejový Satan ostane v pamäti z iného dôvodu. Ostane tam preto, že si ho vybavujem ešte v pubertálnom veku z dresu Trenčína, kde už vtedy udivoval. Ostane tam preto, že sa v tínedžerskom veku stal najlepším strelcom olympiády v Lillehammeri. Že nepriznal trénerom repre otras mozgu, len, aby pomohol Slovensku do A-kategórie. Že stál pri jeho premiére medzi najlepšími, aby o štyri roky už viedol dovtedy priemerné Slovensko k striebornej medaile. Ako kapitán. Tá funkcia, ktorá by mala figurovať ešte aj v jeho občianskom preukaze. Miro Šatan ostane v mojich spomienkach ako hlavný strojca slovenskej zlatej hokejovej éry. Najproduktívnejší hráč toho obdobia. Najlepší strelec histórie slovenských hokejistov v rámci Československa aj samostatného Slovenska. Obetavý reprezentant, ktorý nie raz, nie dva, uprednostnil reprezentáciu pred hocičím iným. Len, aby robil hokejovým fanúšikom radosť. Štvornásobný medailista. Trinásťnásobný účastník MS.

Ako ti poďakovať, Miro, za tie skvelé reprezentačné roky? Neviem, či sa slovami dá. Možno ti postačia spomienky na plné námestia ľudí. Kvantá fanúšikovských dresov práve s tvojim menom. Každoročné hokejové horúčky, ktoré u nás k ničomu inému neprirovnáš. Zľudovelé rýmovačky „Šatan nie je človek, Šatan je boh“, či „Šatan na hrad“. A možno len jednoduché Ďakujeme! Priniesol si Slovensku toľko športovej radosti, ako asi nikto iný predtým.Snáď ti jej reprezentácia priniesla rovnako. Možno ešte odohráš nejaké zápasy, no, ak nie, nechcem si nechať ujsť príležitosť rozlúčiť sa. S najväčším hokejovým hrdinom, aký kedy na Slovensku bol. S kapitánom Mirom Šatanom. Dúfam, že neostane len pri rozhovore pre STV, v ktorom si odchod oznámil. Hoci tichý odchod bez ovácií je presne tvoj štýl. Dúfam, že slovenský fanúšik nikdy nezabudne na tvoj prínos pre slovenský hokej. Bol totiž obrovský....