Slovenskí hokejisti ukončili svoje pôsobenie na MS 2014 v Minsku. Kto presvedčil a kto sklamal? Pozrite si individuálne hodnotenie našich hráčov za celý turnaj.

Brankári:

Ján Laco  (8) – nemôžeme inak. Slováci síce nesplnili základný cieľ, no Ján Laco za to rozhodne nemôže. Pri obrane, ktorá často vítala návštevníkov ako na Dni otvorených dverí, mal Laco dostatok práce. Ako vždy, zvládol ju výborne. Fenomenálne zákroky budú oblietať internet ešte niekoľko dní. Škoda, že mu obrancovia nepomohli viac, ale pre nás Laco podal v priemere vynikajúci výkon.

Jaroslav Janus – bez známky – Janus sa dostal do brány len na dve tretiny, čo je pri sedmičke zápasov príliš málo na to, aby sme vedeli zhodnotiť jeho výkony. Proti Švédom vystriedal skvelé zákroky s minelou, ktorá nás stála šancu na body, ale celkovo nesklamal.

Július Hudáček – bez známky – Julo opäť nedostal príležitosť v bráne, takže nie je čo hodnotiť.

Obrana

Karol Sloboda  (6) -  Vekom náš najskúsenejší obranca zažil svoj šampionátový debut a nesklamal. Bol druhým najvyťaženejším hráčom Slovenska na turnaji, pokúšal sa o častú streľbu, najmä v presilovkách, turnaj zakončil s +3 bodmi, čo je najviac spomedzi našich obrancov.Sloboda už mal byť lídrom našej obrany, no pri nedostatočných skúsenostiach z medzinárodného fóra, až tak výrazným lídrom nebol. Bilancia 1+2 je však slušným výsledkom nadpriemerného výkonu obrancu z českej extraligy.

Marek Ďaloga (7,5) – Od pardubického beka sa neočakávalo pred šampionátom veľa, no Marek sa stal našim najlepším obrancom na turnaji. Najmä jeho rýchlosť ukázala recept na to, akým smerom vychovávať moderných obrancov. Do fyzicky veľmi vyspelej obrany priniesol korčuliarsku extratriedu. So štyrmi bodmi sa stal najproduktívnejším obrancom. Musí ešte zapracovať na zakončení, pretože práve táto herná činnosť mu zabraňuje viac ťažiť z jeho rýchlosti. 

Ivan Švarný (5,5) – Nula v kolonke kanadských bodov, jeden plusový bod, dve trestné minúty. Ivan určite nesklamal. Chyboval len minimálne, ak vôbec, no neponúkol žiadnu nadstavbu. Preto len priemerný výkon.

Juraj Valach (5,5) – Od ostrostrelca Valacha sme čakali viac. Hráč s údajne najprudšou strelou zo slovenského tímu stál na vrchole presilovkových akcií, keď zakončoval pohľadné kombinácie našich v útočnom pásme. Bol jednoznačne najčastejším strelcom nášho tímu, bránu trafil celkovo pätnásťkrát, no neujala sa žiadna, čo je na presilovkového beka slabé. Nevyhol sa ani defenzívnym chybám, keď najmä rýchle pristupovanie k súperovým útočníkom bolo problém. Ku cti mu slúžia tri asistencie. 

Martin Marinčin (7) – Najťažšie spomedzi bekov sa hodnotí účasť Martina Marinčina. Mladému bekovi rozhodne nepomohli predturnajové pasovania do role lídra obrany, keďže je stále len dvadsaťdvaročným mladíkom. Na začiatku turnaja bola táto nervozita z novej úlohy viditeľná. Martin však ukázal, že reči o tom, ako práve on bude hráčom, na ktorom bude v najbližších rokoch stavať naša defenzíva, sú opodstatnené. Ukazoval výborný prehľad v obrane i útoku, dobrú rozohrávku, kvalitnú defenzívnu prácu, podporu útoku, tvrdú strelu. Len tie vylúčenia. Bol jednoznačne najvylučovanejším hráčom našich a po jeho vylúčeniach sme pykali. Náš najvyťaženejší hráč na turnaji s priemerom 20:25 na zápas, však potrebuje nabrať skúsenosti a môže z neho vyrásť skutočný líder. 

Peter Čerešňák (5) – Náš najmladší bek síce figuroval na zápasovej súpiske vo všetkých siedmich vystúpeniach, no celkovo odohral len 45 minút. Chyboval hneď v úvodnom zápase proti Čechom, keď súpera nepostrážil pri vyrovnávajúcom góle na konci stretnutia a potom stratil dôveru. Pripísal si na turnaji dve mínuusky, a tak je jeho účasť objektívne podpriemerná, ale pre bývalého kapitána našej osemnástky môže byť tento turnaj obrovskou skúsenosťou, z ktorej môže čerpať v ďalšej kariére. Talent tam je, treba pracovať.

Vladimír Mihálik (4,5) – Na obranu nášho beka, na turnaj už cestoval s tým, že musí predviesť nadľudský výkon, aby fanúšikovia uznali, že jeho nominácia bola oprávnená. Naskočil do rozbehnutého turnaja, keď ho tréneri na súpisku dopísali až po tom, čo reprezentáciu odmietli dvaja bostonskí medvedi. V neľahkej situácii sa tak ani príliš nečudujeme, že Mihálik nepresvedčil. Dva zápasy, dve mínusky a do posledného duelu proti Dánom už ani nenaskočil. Vešať hlavu však nemusí, šampionát je cennou skúsenosťou. 

Ján Brejčák (5) – Obranca Slovana nastúpil do turnaja ako člen druhej obrannej dvojice spolu s Marinčinom. O dva roky starší obranca však svojho mladšieho kolegu výkonmi nenapodobnil. Prakticky neviditeľný počas všetkých svojich šiestich štartov. Jeden plusový bod, štyri trestné minúty, 12 odohratých minút na zápas. Nič extra. Premiéra však môže pomôcť k oťukaniu si medzinárodného hokeja. Vysoký 196-centimetrový obranca sa môže zlepšovať.

Útok

Miroslav Šatan (5,5) – Miro na turnaji poskytoval v mladom tíme tú toľko potrebnú skúsenosť. Sentiment bokom. Bol nebezpečný, no bilancia 1+2 je na hráča Šatanovho kalibru primálo. Miro bol súčasťou prvej presilovkovej formácie, ktorá na ľade trávila dostatok času na to, aby sa náš kapitán presadil viac ako jedným gólom. Priemer 20:10 je najviac spomedzi útočníkov. Záverečné vystúpenie v reprezentácii mohlo teda vyzerať lepšie. 

Ladislav Nagy (8) – Keď sa Nagy naposledy predstavil na MS v slovenskom drese, bol na domácom šampionáte v roku 2011 najproduktívnejším hráčom. Tento rok sa mu to nepodarilo, no bol jednoznačne najnebezpečnejším útočníkom Slovenska. Nagy po ihrisku doslova lietal a ukázal, ako má vyzerať korčuliarska vyspelosť. Vsietil štyri góly a mohol si pripísať niekoľko asistencií, keď sa snažil nabíjať najmä svojmu spoluhráčovi z útoku, Mirovi Šatanovi. Nevyšlo, a tak mu v kolonke asistencií svieti nula. Nagy poctivo bránil, často strieľal (17). Nagy je navyše druhý najúspešnejší hráč po základnej časti na vhadzovania, a to ani nie je center. Z hodnotenia mu uberá fakt, že trikrát oslabil náš tím, z čoho pramenili góly v našej sieti. Celkovo však druhý najvydarenejší výkon útočníka v našom tíme. 

Marek Hrivík (6) – Marek sa zaradil do prvého útoku ako jeho center. Pri silno ofenzívnych krídlach Šatanovi a Nagyovi plnil najmä defenzívne úlohy a tie plnil znamenite. Hrivík sa nebál chodiť do prebránkových priestoroch a svoju fyzickú silu dokazoval aj v súbojoch pri mantineloch, kde vybojoval nejeden puk pre svojich spoluhráčov. Ako center prvého útoku, ktorý je navyše nasadzovaný do presiloviek, však musí bodovať! To  sa mladému útočníkovi New York Rangers nepodarilo. S nulou skončil aj plus-mínus bodovaní, čo je takisto zlá vizitka. Opäť jeden z debutantov, pre ktorého tento turnaj môže znamenať veľmi veľa do ďalšej kariéry. Univerzálny hráč sa nám v budúcnosti zíde, a tak je jeho účinkovanie v Minsku dobrou správou pre slovenský hokej.

Michel Miklík (8,5) – Úplne najlepšie z útočníkov dopadol pri hodnotení Michel Miklík. Začal niekde na rozhraní štvrtej a tretej formácie po tom, čo mal slabú prípravu pred šampionátom. Skončil na vrchole nášho hodnotenia a štvrtý najproduktívnejší hráč skupinovej fázy MS. Čo k tomu dodať? Štyri góly, sedem asistencií, 5 plusových bodov, žiadne vylúčenie, výborné ofenzívne nápady, minimum chýb v obrane (okrem Dánska, keď už o nič nešlo). Pre Miklíka skvelý turnaj. Škoda, že sa k nemu nepridali viacerí.

Marek Viedenský (7) Marek predviedol na turnaji veľmi dobré výkony. Síce ho tréner v jednom zápase nechal sedieť kvôli chybám v zápase proti Francúzom, no vtedy horeli všetci. Dovolíme si ho označiť za najlepšieho centra Slovenska. Marek výborne bránil a ukázal obrovskú priamočiarosť smerom dopredu. Tri góly a jedna asistencia je veľmi dobrou vizitkou, ktorá snáď Markovi pomôže aj v jeho zámorskej kariére.

Tomáš Tatar (6,5) – Veľmi slabý vstup do turnaja, no postupom času Tomáš ukázal, že je právom označovaný za budúcu hviezdu reprezentácie. Po úvodnom trápení pretrhol streleckú smolu a nakoniec sa stal s bilanciou 4+4 druhým najproduktívnejším Slovákom na turnaji. Navyše zaznamenal 5 plusových bodov. Škoda však, že už bolo neskoro. Trápenie proti Kanade a Česku, chyba pri nepokrytí súpera pri góle Francúzov na 4:3, zbytočné vylúčenia v útočnej tretine. Toho všetkého sa musí hráč s najviac skúsenosťami z NHL spomedzi trojice mladíkov, ktorí najprestížnejšiu ligu v súčasnosti hrajú, vyvarovať. Tomáš však ukázal, že na reprezentácii mu záleží a snáď v nej ešte zažije niekoľko vydarených turnajov.

Richard Pánik (5,5) Nevedno, čo sa stalo s Richardom Pánikom, ešte nedávno označovaného za druhého Mariána Hossu. Po nevydarenej sezóne v NHL sa mu nie príliš darilo ani na šampionáte. Hlavne smerom dopredu, pretože v defenzíve bol tradične výborný. Nasadzovaný do oslabení, ale aj v rovnovážnom stave ukázal, že NHL ho v defenzívnej činnosti zocelila. Stále však dúfame, že naplno rozvinie svoje niekdajšie ofenzívne inštinkty, vďaka ktorým ho bola radosť sledovať. Náznaky predviedol proti Švédom, keď bol jednoznačne najlepším útočníkom Slovenska. Vtedy to naozaj vyzeralo ako starý dobrý Rišo. Inak však šedý priemer. Dúfame, že v NHL dostane príležitosť a herne povyrastie. 

Juraj Mikuš (6) – Juraj počas celého turnaja pracoval fantasticky v predbránkovom priestore. Zaznamenal gól a dve asistencie, pripísal si výborných päť plusových bodov. Horšie to bolo s vhadzovaniami. Hráč jeho skúseností by mohol ukázať o čosi viac. Mierny nadpriemer.

Martin Reway (7) – Možno nie každý bude súhlasiť. Reway predsa len zbytočne strácal puky, váhal s rozohrávkou. Ale musíme si uvedomiť, že ešte stále hovoríme o 19-ročnom hráčovi,  ktorý seniorský hokej doteraz videl len v TV. V tomto kontexte musíme Rewayovu premiéru na MS hodnotiť na výbornú. Už dlhšiu dobu sme zamilovaní do Martinovho netradičného riešenia herných situácií, hraničiaceho s genialitou. Jeho prehľad a prihrávka nemajú konkurenciu. Počas pôsobenia v Zámorí sa naučil aj výborne odoberať puky. Musí však ešte herne dospieť, nekomplikovať svoju hru, najmä, ak hrozí chyba a protiútok súpera. Objektívne, na turnaji sme mali viacerých lepších hráčov. Žiadny však nemal 19 rokov. Martin vôbec nepôsobil zakríknuto, dovolil si tvoriť, predlžoval si striedania, veľmi chcel. Ak si porovnáme minuloročné pôsobenie Marka Daňa (ktorý takisto nesklamal, pripománame), tak Martinovi musíme udeliť sedmičku. Chýbal tomu len gól.

Tomáš Marcinko (5,5) – Košičanovu účasť na turnaji výrazne ovplyvnili zdravotné problémy. Klasicky bol spoľahlivý smerom dozadu, v útočnej fáze však nie príliš výrazný. Nula na konte bodov, nula v hodnotení +/-, úspešnosť vhadzovaní pod 50%. Mohlo to byť aj lepšie.

Dávid Skokan (5) – Najviac spomedzi hráčov štvrtej formácie odohral Dávid Skokan. Dávid ukázal dravosť v útočnom pásme, dosť často bol nasadzovaný aj na oslabenia, celkovo však mohol predviesť viac. Päť striel na bránu je aj od člena checking line príliš málo.Marcel Haščák s polovicou odohratých zápasov má na konte viac.

Andrej Šťastný, Marcel Haščák, Radoslav Tybor – bez známky

Nula bodov, nula v tabuľke pravdy, menej ako 30 odohratých minút na každého hráča. Hráči bojovali, ale nemali dostatok priestoru na potvrdenie svojich kvalít, preto bez známky.

Význam známok

Priemer = 5,5

10 - Historický výkon
9 - Svetový výkon
8 - Vynikajúci výkon
7 - Dobrý výkon
6 - Mierne nadpriemerný výkon
5 - Mierne podpriemerný výkon
4 - Zlý výkon
3 - Nedostatočný výkon
2 - Otrasný výkon
1 - Katastrofálny výkon