Hlavnému trénerovi slovenskej hokejovej reprezentácie o deväť dní vyprší zmluva. Potrebuje naša reprezentácia, aby český lodivod pokračoval alebo je nutný nový impulz?

Komentár Jakuba Mihálika

Keď pred troma rokmi nastupoval do pozície šéftrénera Vladimír Vujtek, slovenská verejnosť bola na vážkach. Bude po Hanlonovi ďalší zahraničný tréner skôr na obtiaž, alebo sa skúsený tréner stane našou oporou? Už prvé mesiace začali vo funkcii naznačovali, že Vujtek je mužom na správnom mieste.

Dobre si pamätáme, ako kouč vyhral Nemecký pohár, svoju úvodnú väčšiu akciu na trénerskej stoličke Slovenska. Ešte výraznejšie si pamätáme jeho prvý šampionát v kariére, z ktorého pre Slovensko priniesol strieborné medaily. Vtedy už slovenská verejnosť nepochybovala, že práve vítkovický rodák je konečne tým trénerom, ktorého potrebujeme. Prešli dva roky a nálady v hokejovej verejnosti sa zmenili. Napriek tomu, že tréner sa nezmenil. Ani kvalitatívne, ani ľudsky.

Povedzme si pravdu, táto sezóna rozhodne slovenským reprezentantom nevyšla. Vybuchli na olympiáde v Soči. V Minsku nesplnili štvrťfinálový cieľ. Tréner zodpovedá za výsledky. Zabúdame však, že Slovensko už nie je tou hokejovou veľmocou spred desaťročia. Že sa Vujtek potýka s neochotou reprezentovať už od spomínaného Nemeckého pohára v roku 2011. Že aj teraz pred Minskom musel prijať 24 ospravedlneniek v reprezentácii, ktorá má možno dokopy 50 hokejistov medzinárodnej úrovne. Že musel variť z ničoho niečo. Vladimír Vujtek sa od svojho nástupu musel ďalej potýkať s veľmi divnými praktikami zväzu, rôznymi nedodržanými dohodami našich klubov, potýčkou dvoch najväčších osobností slovenského hokeja a ich prívržencov a kto vie, s čím ešte. Otázka by nemala znieť, či si my prajeme Vujtka za trénera, ale či si po všetkých peripetiách praje Vujtek byť našim trénerom.

Ak máme hodnotiť kvality trénera, tie sú na vysokej úrovni. Dokázal to, čo sa pred ním mnohí báli. Rázne dal najavo, že kto nechce, reprezentovať nemusí. Dokázal zapracovať do reprezentácie konečne aj mladú generáciu. Dokázal, že je herne adaptabilný, v závislosti od kádra, ktorým disponuje. V roku 2012 vyhral striebornú medailu defenzívnou taktikou, na uplynulom šampionáte sa prezentoval okulahodiacim ofenzívnym štýlom. Dokázal, že mužstvu vie vtlačiť svoju pečať.

Určite, nájdu sa aj takí, ktorých vyššie uvedené slová nepresvedčili. Možno sedia aj vo zväze, ktorý je svetoznámy tým, že radšej vymení celý slovenský hokej, ako by sa mal vzdať svojich miestečiek. Takým by som v tom prípade rád adresoval otázku: A kto po Vujtkovi? Stará generácia slovenských koučov zlyhala. Zahraniční neprichádzajú do úvahy. Mladú generáciu domácich koučov sme si zatiaľ nevychovali. Hoci padajú mená ako Vlado Országh, musíme si uvedomiť, že na pozíciu reprezentačného kouča sa musí trénersky dospieť. Nestačia dve sezóny na lavičke extraligového tímu. Je jednoduché hovoriť „Vujtek von“, zložitejšie je nachádzať odpovede na otázku, kto dnu. Nepredĺžiť zmluvu súčasnému koučovi a nasilu hľadať niekoho, kto sa doteraz o slovo neprihlásil, nie je riešenie. 

V priebehu najbližších dní sa rozhodne o tom, kto povedie slovenskú reprezentáciu v ďalších rokoch. Ja osobne som za zotrvanie kouča Vujtka v pozícii hlavného kouča. Lepších nieto. Snáď sa vo zväze nájdu rozumní ľudia, snáď samotný kouč bude chcieť zotrvať.