Sympatické Atlético Madrid včera vo finále Ligy majstrov dlho čelilo slávnejšiemu Realu. Až doplatilo na svoje chyby.

Komentár Jakuba Mihálika

Bol to príbeh ako z rozprávky. Malý, učupený madridský klub, Atlético, čelil svojmu staršiemu, väčšiemu, bohatšiemu a známejšiemu bratovi. S menej peniazmi, no väčším odhodlaním. Nečudo, že sa nezainteresovaný divák neraz pridal k priaznivcom Rojiblancos. Na Atléticu jednoducho bolo niečo sympatické.

Futbalová Popoluška včera čelila svojmu mestskému rivalovi v najvážnejšom možnom zápase. Finále Ligy majstrov. Klub, ktorý na celý svoj káder vynaložil menej ako jeho súper na svoju najdrahšiu hviezdu, mal skompletizovať vysnívanú sezónu ziskom double. Nie vždy sa však Popoluška stane princeznou. Najmä, keď robí chyby.

Diego Simeone v uplynulej sezóne pôsobil ako bezchybný trénerský stroj, ktorý na čo siahne, to mu vyjde. Či už to bola taktika, výber hráčov, no jednoducho všetko. Až vo finále sa však potvrdilo, že aj majster tesár sa utne. A Cholo sa „uťal“ poriadne. Počas celej sezóny dokazoval, že dôležitejší je systém, nie individuality. No vo finále svoje pravidlo porušil a nechal sa uniesť celým humbukom okolo Diega Costu. Nevedno, či ako prejav vďaky, alebo slepej viery, Simeone sa rozhodol postaviť tohto naturalizovaného Španiela, ktorý mal síce gólovo úspešnú sezónu, no keď už ani konská placenta nepomôže, tak je jasné, že to nepôjde. Costa odbehal odkráčal osem minút, nemal ani jeden súboj, ani jeden šprint, ani jeden dotyk s loptou a odišiel. TO je znakom toho, že už pred zápasom museli všetci zainteresovaní vedieť, že odohrať zápas jednoducho nemôže. Costa prepustil svoje miesto spoluhráčovi, nijak nebezpečne to nevyzeralo, no až v závere Diego zistil, že jedno striedanie vie znamenať mnoho. Real Madrid si totiž uchoval všetky tri a boli to práve striedania Marcela, Isca a Moratu, čo zlomilo krk Los Colchoneros. Čerství hráči ich v stupňujúcom tlaku jednoducho uštvali. 

Druhou významnou chybou Simeoneho bolo prílišné zatiahnutie sa do defenzívy. Počas celej sezóny sme chválili Atlético za to, že dokáže súpera držať na dištanc aktívnou ofenzívou, nie parkovaním autobusov a podobných dopravných prostriedkov. V druhom polčase finále sa však Simeone rozhodol zaparkovať rovno tank. Nemusel, všetci sme videli, ako dobrí boli Rojiblancos na lopte, keď sa odhodlali ísť smerom dopredu. Pokusov bolo však príliš málo. A proti najlepšej ofenzíve Európy si jednoducho obrannou taktikou koledujete o gól.

Tretím orieškom pre Popolušku, ktorý však po otvorení zhnil, bola agresivita. Atlético počas prvých 60 minút vyzeral ako pitbull, ktorý nepustí súpera na svoj pozemok. Real bol bezmocný. Ronaldo bol stratený, Benzema bol bez oktánov, Bale zrelý na striedanie, nebyť 100-miliónovej visačky.Po oných 60 minútach sa však Atléticu ich agresivita vypomstila. Jednoducho chýbali sily. Real mal zrazu viac priestoru na kombináciu, na strelu, na výskok a gólovú hlavičku. A tak mohol „pohodlne“ otočiť zápas.

Tri pokazené oriešky pre madridskú Popolušku ju stáli miesto na európskom tróne. Tam sa teraz vyhrieva kráľovský klub, Real. Ten je často kritizovaný za „zbytočné“ nákupy, zbytočne drahý široký káder a podobne. Boli to však práve hráči zo šírky kádra, kto rozhodol o historickom desiatom titule. Nebol to Ronaldo, nebol to Bale, nebol to Benzema. Boli to Angel Di María, ktorý bol na odpis a aj ja som ho pred sezónou tipoval na odchod, veď na čo by bol Realu ďalší hviezdny krídelník. A bol to Marcelo, hráč, ktorý ani len nedostal priestor v základnej zostave pre finále.

Ak mám hodnotiť výsledok Atlética, priznávam, musím poupraviť titulok. Sezóna sa pre Atlético Madrid síce neskončila vysnívaným double, ale nič iné, ako slovo „úspešná“, ju necharakterizuje. Na začiatku sezóny, i v jej priebehu, mnohí futbaloví fanúšikovia držali palce Atléticu v boji o španielsky titul. Nikto však neočakával, že ho naozaj získajú a že k tomu pridajú finálovú účasť v Lige majstrov. Premiéra po 40 rokoch nevyšla, ale táto sezóna môže byť len začiatkom príbehu o Popoluške. Nie je vylúčené, že o rok - o dva, sa tento „zafúľaný“ klub robotníckej triedy v Madride, stane európskym kráľom.