Z Brazílie od nášho vyslaného redaktora.

Trochu zvláštna atmosféra ma víta v Brazílii desať dní pred začiatkom majstrovstiev sveta. Aspoň mám taký pocit. Možno som sa trochu nechal ovplyvniť médiami, ktoré sa silou-mocou snažia vystríhať turistov, ale i nezainteresovaných (pri TV) prísediacich , že v Brazílii niečo na turnaji nebude v poriadku. A možno sa tým nechali ovplyvniť aj domáci. Vo vzduchu cítiť zdržanlivosť v oslavovaní príchodu turnaja, na ktorý sa Brazílčania tešia desaťročia. Takú nejakú umelú zdržanlivosť.

V novinách čítam hlasy domácich, trochu sa obávajúce toho, že protestujúci poškodia futbalový sviatok, ktorý sleduje celý svet. Hneď na druhej strane však čítam, že 90% Brazílčanov ani len neuvažuje o zapojení sa do protestov. Kde sú potom tie masy protestujúcich, o ktorých sa stále hovorí? Aj z tých 10% sa aj tak veľká väčšina na poslednú chvíľu odhlási. Veď to poznáte. Ako keď udalosť na facebooku sľubuje tisícovú návštevu a nakoniec sa ukáže sotva jedna stovka.

Priznám sa, do Brazílie som cestoval s veľkou opatrnosťou a zmiešanými pocitmi, hoci to nie je môj prvý pobyt v tejto krajine. Po dvoch dňoch v srdci Ria de Janeira som však došiel k presvedčeniu, že hŕstka protestujúcich, ktorí si ešte neuvedomili, že o politike sa rozhoduje pri urnách, nie na futbalovom ihrisku, mi nemôže pokaziť zážitok z toho, čo nás už o 240 hodín čaká. A rozhodne ho nemôže pokaziť dvom stovkám miliónov Brazílčanov. Úplne všade rozvešané vlajočky, oblečené dresy, prakticky o ničom inom neinformujúce noviny a televízia, už teraz v šíkoch pochodujúci dobrovoľníci, tí všetci svedčia o tom, že domáci svetový šampionát chcú a tešia sa naň. Zatiaľ zdržanlivo, ale tešia. Teším sa aj ja.