Do finále Stanley Cupu sa aj tento rok prebojoval Slovák. Marián Gáborík by svojim ziskom Stanley Cupu napísal ďalší veľký hokejový príbeh.

Komentár Jakuba MIhálika

Kanadsko-americká NHL je jedným veľkým Hollywoodom. Nie, nenarážam na simulovanie a herecké výkony jej hráčov, to sa v hokeji príliš nenosí a v NHL už vôbec nie. Hovorím o príbehoch, ktoré táto súťaž píše. Športových i ľudských. Až to zahreje na duši, ak sa nejaký z nich týka slovenského hokejistu. V posledných dvoch rokoch sme sa dočkali dvoch trhákov, ktoré by nevymyslel ani ten najväčší hollywoodsky romantik.

Mišo Handzuš bol pred niečo vyše rokom na odpis. Starý, zranený, nepotrebný. Aspoň v očiach väčšiny NHL, doma je stále hrdina. V San Jose Sharks nemal priestor už ani na tribúne a ostatné tímy sa báli ísť do rizika angažovania hráča, ktorý už mal dávno byť za zenitom. Chicago nakoniec dalo Banskobystričanovi šancu. Už u nich hrával, a tak sa spoliehalo, že ani po rokoch svoju robotu nezabudol. Bol z toho Stanley Cup, na ktorom mal Handzuš výrazný podiel, či už ako strelec, alebo perfektný hráč pre defenzívu.

Prešiel rok a na hollywoodske brány klope ďalší Slovák. A to napriek tomu, že naša kinematografia je na tom horšie ako hokejová extraliga, a to už je čo povedať.Klope na ne Slovák, ktorému mnohí predpovedali zatratenie. Príliš veľa zranení. Nulová produktivita. Nekresťanské peniaze. Pošramotená psychika. Ešte aj tá ochota reprezentovať sa mnohým nepozdávala. Vo svojom Columbuse ani nehral. Teda hral, ale akoby ani nehral. Až po presťahovaní sa do Los Angeles, mesta, v ktorom sídli slávny Hollyood, sa trenčiansky rodák rozhodol napísať filmový megahit.

Z hráča, ktorý bol na odpis sa stala obrovská hviezda. Gáborík sa nevzdal a v novom pôsobisku od začiatku makal, ako snáď ešte nikdy vo svojej kariére. Pridal body. Pridal aktívnu hru v obrane i v útoku. Pridal góly, teda to, čo ma vryté vo svojom hokejovom DNA. Razom si podmanil celé LA. Hollywood mu razom leží pri nohách. Razom sa stal najlepším strelcom NHL. Razom sa stal najobletovanejším hráčom ligy. Stalo sa tak po boku Anžeho Kopitara, hráča, ktorý samotnému Gáboríkovi pripomína svojou hrou jeho najväčšieho kamaráta, Pavla Demitru, popri ktorom hral Gabby vždy hokej ako z inej galaxie. Tento príbeh má jednoducho všetko.

Jedno mu ale zatiaľ chýba. Koniec. 

Gáborík sa vo finále Stanley Cupu stretne s klubom, ktorý ho pred vyše rokom odpísal, New Yorkom Rangers. Iné rozuzlenie, ako víťazstvo Stanleyho pohára, nemôže pre „prekliateho“ hokejistu, ktorý nikdy nič nevyhral v klube, ani v reprezentácií, prísť. Ako Rišo Lintner hovorievali, nedošiel tak ďalekou, strastiplnou cestou len preto, aby prehral. Takto sa veľké príbehy nekončia.

A preto, chystajte si vreckovky, kupujte lístky (hoci aj pred televízor). Marián Gáborík, hviezda na odpis, si ide po svoj hollywoodsky happy-end. Pri tom musíte byť.